Zažiť Londýn nie je to isté ako ho len vidieť. Často si všímam turistov, ktorí sa na všetko pozerajú iba cez displej telefónu a majú taký nabitý program, že si atmosféru Londýna vôbec nestihnú vychutnať. Odlietajú unavení a prestimulovaní, ale prázdni. Pritom sa toho v Londýne dá tak veľa zažiť na vlastnej koži! Ktovie, možno vás inšpiruje niektorý z mojich tipov. 

Ochutnávka anglických čajov Twinings

Začneme tradične anglicky, lebo čo je anglickejšie ako príslovečný čaj o piatej? Twinings na ulici 216 Strand je najstarší obchod s čajom v Londýne. Vchod zdobí typické logo (známe z krabičiek s čajom), soška zlatého leva a dvaja Číňania ležérne usadení nad dverami. Ale pozor! Obchodík je skutočne miniatúrny, pri rýchlej chôdzi sa môže stať, že ho miniete. 

Keď vojdete dovnútra, privíta vás nezameniteľná čajová vôňa a majú tu naozaj všetky druhy, aké Twinings vyrába: od klasického Earl Grey po indický chai, Darjeeling, Rooibos, ibiškový alebo čierny čaj s prímesou okvetných lístkov ruže. Majú tu aj môj obľúbený: čaj Lady Grey s bergamotom a pomarančovou kôrou. Všetko, čo vidíte, môžete vzadu zadarmo ochutnať - hostesky vám rady prichystajú ktorýkoľvek čaj, na ktorý si ukážete, alebo vás ponúknu z konvičky, ktorú majú aktuálne pripravenú.  

Najedzte sa ako londýnsky cabby

Cabbies, čiže londýnski taxikári, skladajú pred nástupom do svojho povolania údajne tú najťažšiu profesnú skúšku na svete. Musia sa naspamäť naučiť všetky ulice, námestia, významné budovy a orientačné body Londýba. Táto skúška je známa ako „The Knowledge“ (Znalosť) a môže trvať roky, kým ju kandidáti úspešne zvládnu.

Napadlo vám niekedy, kam sa taxikári môžu schovať, keď si potrebujú oddýchnuť, najesť sa alebo si dať kávu? V polovici 19. storočia pre nich postavili útulné zelené búdky - Cabmen’s Shelters - ktorých dnes v Londýne ostala už iba hŕstka. Sú to historické pamiatky a slúžia presne na ten istý účel ako kedysi: ako zázemie pre taxikárov. 

Okrem cabbies si tu môžu občerstvenie kúpiť aj „obyčajní smrteľníci” a podporiť tak ich existenciu. Ja som si napríklad dala gigantický hot dog (zabudla som povedať, že mi nechutí cibuľa, takže som dostala aj extra cibuľovú nálož) a kávu, ale majú tu aj sendviče, horúcu polievku alebo čaj. Ale pozor: Nečakajte nič fancy! 

Kde ich nájdete?

• Grosvenor Gardens
• Blackfriars Road
• Waterloo Place

Ochutnajte exotický Chinatown

Pri jedle ešte ostaneme. Normálne sa preplneným miestam vyhýbam, ale Chinatown je podľa mňa jedno z miest, ktoré by ste v Londýne nemali vynechať. Je to totiž kultúrny šok a gurmánsky zážitok v jednom. Nad ulicami sa hompáľajú červené lampióny, prechádzate sa popod čínske brány a ak sem prídete počas osláv čínskeho nového roku, môže sa stať, že vám na hlave pristane šalát alebo vás do tanca vyzve pestrofarebný drak. 

Chinatown je vyhlásený jedlom a je ťažké odporučiť konkrétnu reštauráciu, pretože je ich tu miliarda. Ak však máte radi sladké, doprajte si pouličné taiyaki = japonskú palacinku v tvare rybičky, ktorú v cukrárni Taiyakiya servírujú s matcha zmrzlinou. 

Pohladkajte londýnske ovečky 

Londýn je pulzujúce, moderné veľkomesto a ak by som tu niečo nečakala, bol by to určite salaš s farmárskymi zvieratami. Nuž ale ako vždy, aj v tomto Londýn prekvapí. Mudchute Farm sa nachádza na Isle of Dogs (Psí ostrov) neďaleko obchodnej štvrte Canary Wharf a pohľad na zablatené ovečky, ako sa pasú pred mrakodrapmi, jednoducho stojí za to. Vstup je zadarmo a okrem oviec tu uvidíte aj somáre, lamy, prasiatka, kravy a hydinu. Len pozor na vhodnú obuv! 

Navštívte reálny súdny proces

Budova anglického kráľovského súdu, Royal Courts of Justice, vyzerá ako rozprávkový zámok. Akurát miesto princeznej a draka tu stretnete právnikov a sudcov v tradičných parochniach. Máloktorý turista to vie, ale britské súdne procesy sú (až na niektoré výnimky) verejné a súdne siene majú galérie pre prísediacich, odkiaľ možete sledovať skutočný súdny proces. Takisto aj slávny kriminálny súd Old Bailey je známy tým, že poskytuje verejný prístup k mnohým súdnym prípadom, čo umožňuje ľuďom zažiť atmosféru britského právneho systému. Trúfnete si? 

Pivo a Shakespeare

Piť či nepiť – to je otázka! V shakespearovskom divadle The Globe je však odpoveď jasná. Keď sem prídete na divadelné predstavenie, môžete si kúpiť pivo a praclík a zjesť si ho priamo pod javiskom. Publikum hercov nahlas povzbudzuje, smiech aj krik je povolený, dokonca môžete búchať päsťou o pódium a dupať. 

Vstupenky „na stojáka” sa dajú zohnať od smiešnych 5 libier a pravidelne tu hrajú tie najslávnejšie diela: Sen noci svätojánskej, Hamlety, Rómea a Júliu… ale aj menej známe Shakespearove hry. Ja som napríklad s kamarátmi videla Komédiu omylov, frašku o dvoch pároch dvojčiat, ktorým sa vtipne pomiešajú identity. Keďže hry sú v starej shakespearovskej angličtine, rozumela som tak každé tretie slovo, ale neprekážalo to: Shakespeare totiž svoje hry písal pre negramotných chudobných rovnako ako pre šľachtu, čiže jeho diela sú dosť zrozumiteľné aj z deja, ktorý sa odohráva na javisku. 

Budova divadla je nádherná a okrem predstavení sa sem dá ísť aj na prehliadku, ak vás zaujíma história Londýna a život Williama Shakespeara. 

POZOR: Hry sa hrajú skoro v každom počasí na nádvorí divadla, ktoré okrem pódia a balkónov nie je zastrešené – stojíte pod holým nebom. Čiže pršiplášť pre istotu so sebou! 

Zabudnite na čas v historickom pube

Niežeby som chcela verejne propagovať alkoholizmus, ale… prísť do Londýna a nedať si v pube fish & chips alebo pie & mash a spláchnuť to pintou piva, to by bol hriech! A to pivo nepijem. Ak vám však môžem poradiť, vyberte si niektorý z historických pubov: hneď niekoľko z nich o sebe tvrdí, že patria medzi najstaršie v Londýne. Napríklad Ye Olde Cheshire Cheese, kam pravidelne chodil Charles Dickens alebo The Old Bell Tavern na Fleet Street. Druhý menovaný vraj navrhol Sir Christopher Wren pre robotníkov, ktorí mu pomáhali pri stavbe kostola St Bride’s.

Zaujímavý art nouveau interiér má pub Blackfriar postavený na mieste stredovekého kláštora. Poznáte ho už zvonku: sídli totiž v netypickej budove (má tvar zužujúcej sa žehličky) a na priečelí má sochu veselého bacuľatého mnícha.

Ďalšie historické puby Londýna: 

• George Inn (1583)
• The Grapes (1583)
• The Spaniards Inn (1585)
• The Seven Stars (1602)

Bavili vás moje tipy na zážitky v Londýne? Nabudúce si dáme pokračovanie! Vaša Ellie

Sú veci, ktoré sú pre väčšinu ľudí neviditeľné. Relikvie minulosti, ktoré na londýnskej architektúre zanecháva nepatrné stopy pre tých, čo chodia po meste a skutočne ho vnímajú. Stačí odložiť telefón, prestať sa ponáhľať a len tak sa… pozerať. 

Keď zabodnete svoj nos do zeme, možno si na historických budovách v centre všimnete malé, železom osadené “myšie diery” na úrovni chodníka. Niektoré z nich ešte stále majú uprostred kovovú priečku, ktorá kedysi slúžila veľmi praktickému účelu - Viktoriánci si o ňu otierali zablatené topánky predtým, než k niekomu prišli na návštevu. Ulice boli totiž bežne až po členky plné bahna a konského… ehm. Ani jedno z toho sa veru nepatrilo rozniesť hostiteľovi po drahých kobercoch. 

Ak niekde uvidíte z fasády visieť prevrátený tepaný roh pripomínajúci zmrzlinový kornút, s veľkou pravdepodobnosťou sa práve pozeráte na ďalšiu historickú vychytávku: zhasínač faklí. Používali ich takzvaní link-boys, nosiči faklí, ktorých si mohli chodci najať, aby ich previedli nočným Londýnom pred zavedením plynového a elektrického osvetlenia. Poplatok za služby link-boya bol jeden halier (farthing, minca s hodnotou štvrť starej penny) a ako už názov profesie napovedá, boli to často deti - chlapci. 

Keď sme pri osvetľovaní: v uliciach Londýna sa stále nachádza asi 1 500 funkčných plynových lámp a starajú sa o ne zamestnanci spoločnosti British Gas. 

Niektoré fasády v Londýne sú falošné, aby zachovali architektonickú jednotu mesta: keď pritom obídete blok, zozadu uvidíte, že ide o tenkú drevenú stenu, ktorá ukrýva nevzhľadné koľajnice metra. Falošné fasády rozozná len trénované či poučené oko - majú totiž naozajstné vchodové dvere, okná, balkóny a ďalšie prvky, ktoré dokonalo ladia so zvyškom budovy. Stačí sa však pozorne zadívať a všimnete si, že okná sú v skutočnosti zadebnené a dvere sa nedajú vziať za kľučku. Falošné fasády sa nachádzajú na adrese 23 - 24 Leinster Gardens. 

Falošná fasáda v Londýne (vchod vpravo)

Falošné fasády - pohľad z druhej strany

Druhá svetová vojna Londýn silno poznačila, ale o tejto zaujímavosti vám povie málokto: v East Ende a južnom Londýne sa dodnes nachádzajú oceľové zábradlia plotov, ktoré boli pôvodne vyrobené ako núdzové nosidlá na vynášanie obetí z trosiek počas náletov Luftwaffe. Dokonca sa na nich dajú rozoznať zakrivené miesta, ktoré slúžili ako držadlá nosidiel. 

Videli ste už niekedy ghost sign? Nejde o nič duchárske ani strašidelné, ale o názov, ktorý sa používa pre historické reklamy na stenách. Často už vonkoncom nesúvisia s tým, čo za obchod alebo podnik v budove sídli dnes, ale dokážu vám prezradiť, ako vyzerala ulica pred 50 alebo 100 rokmi. Okolo jednej vyblednutej ghost sign chodím každý deň domov z práce, podľa nápisu je to vintage reklama na puding a kukuričnú múku značky Peterkin (Peterkin’s Custard, Self-Raising Flour and Corn Flour). 

Ďalšiu ghost sign značku som si všimla neďaleko našej práce - zaujal ma obrovitánsky slogan “Take Courage”,  ktorý moje oči pritiahol, paradoxne, vo chvíli, kedy som sa necítila veľmi odvážne a mala som dosť pochmúrnu náladu. Až potom som zistila, že ide o slovnú hračku - Courage je názov lokálnej značky piva. 

Ellie, dáš mi tipy na kaviarne, kde sa dá v Londýne zašiť s dobrou knihou, keď prší? No jasné! Londýn a káva, to je podľa mňa dokonalá kombinácia.

HJEM Kensington

Útulná kaviareň, ktorú by ste poľahky prehliadli... keby pred ňou nestál hlúčik ľudí, ktorí čakajú na voňavú kávu a čerstvé pečivo. Na HJEM v Kensingtone sme s Romčíkom narazili úplnou náhodou a potom sme zabudli, že existuje... až kým som ju opäť neobjavila o niekoľko rokov neskôr. Trochu ako Komnata najvyššej potreby v Harrym Potterovi, však? 

HJEM je dánska kaviareň (hjem je po dánsky "domov") a má v Londýne dokonca viac pobočiek (pre veľký úspech), ale stále to nie je žiaden rýchly reťazec a je to skrátka poctivá susedská kaviarnička. Pozor, nie vždy si tu uchytíte miesto na sedenie, no minimálne si odnesiete chrumkavý škoricový uzol (robia ich s kardamónom!) a kávu so sebou. 

The Gentlemen Baristas

Sieť nezávislých londýnskych pražiarní a kaviarní, ktorá má 9 pobočiek vrátane tej v Southwark (Borough Market) či v Mayfair. Ak okolo gentlemanov pôjdete, určite neodoláte. Ich checklist? Great coffee, great food, good amount of plants (výborná káva, výborné jedlo a veľa rastlín).

Mimochodom, Gentlemen Baristas zdieľajú svoje kaviarňové playlisty na Spotify - čiže sa na ich atmosféru môžete naladiť aj doma a pripomenúť si, ako ste sa cítili v Londýne.  

Druhá foto: Gentlemen Baristas

The Monocle Café London

The Monocle Café na Chiltern Street v Marylebone je síce maličká kaviareň, ale zato jedna z najfotogenickejších (minimálne zvonku). Upúta vás svojou elegantnou čierno-bielou markízou vsadenou do tehlovej fasády a samozrejme dokonalou kávou.

Navyše sa nachádza na skok od kníhkupectva Daunt Books Marylebone, ktoré patrí medzi najpopulárnejšie v Londýne. Dobrá knižka + vynikajúca káva, navyše v tej najikonickejšej časti Londýna, je snáď niečo lepšie? 

Hagen Espresso Bar

Minimalizmus, dánske hygge zrodené v Londýne a silné espresso, ktoré vám vráti život do žíl. Hagen Espresso Bar je v Londýne taký populárny, že má už 10 pobočiek (pozor, nie v každej majú aj posedenie). Ja som si u nich naposledy posedela v Belgravii na námestíčku Orange Square.

Barista mal nalakované nechty - na jednej ruke modré, na druhej ružové. Pýtal sa ma, ktoré sa mi páčia viac a zapisoval si, ktorá ruka u zákazníkov vyhráva. Skrátka osobný prístup, milý úsmev a jednoducho úžasná káva, ktorá sa na nič nehraje. 

Hagen Espresso Bar (Chelsea)

Hagen Espresso Bar (Belgravia)

Shoreditch Grind

Grind je kávový bar v londýnskej štvrti Shoreditch (ktorá je, okrem iného, vyhlásená pouličným umením = graffitmi). Špecialitou Grindu je káva + koktejly a okrem Shoreditch majú pod sebou ďalšie štyri kaviarne (Liverpool Street, London Bridge, Greenwich a Covent Garden), tri kávové dodávky (trucks) a šesť obchodov. Ich vlajková loď však sídli na 213 Old Street a je typická tým, že pripomína retro kino s meniacimi sa nápismi podľa toho, čo aktuálne sa vo svete deje. 

Tomtom Coffee House 

Legendy tvrdia, že tú najlepšiu šálku kávy v celom West Ende vám uvaria na rohu Elizabeth a Ebury Street v Belgravii. Baristi v Tomtom Coffee House sú skrátka profíci a kaviareň sa navyše nachádza na veľmi peknej a fotogenickej ulici neďaleko Victoria Station. 

St Anna 

Túlam sa po Chelsea a fotím si londýnske magnólie. Sú nádherne rozkvitnuté, ale začínam byť unavená a mám chuť na kávu. Otvorím si v mobile mapy a zadávam kaviarne v mojom okolí. Vypadne mi jedna, otvorená a úplne neznáma. St Anna. Hneď ako vojdem dovnútra, víta ma usmiata a príjemná majiteľka, ktorá sa o mňa stará, akoby som bola jej sestra.

Dovolí mi pracovať na notebooku (to v londýnskych kaviarňach nie je vždy bežné, niektoré za to požadujú poplatok alebo majú notebooky v určitých časoch úplne zakázané) a urobí mi výbornú kávičku. Interiér je navyše veľmi pekný a útulný, plný rastlín a umenia = presne moja kombinácia. Kaviareň St Anna na Fulham Road vám preto s radosťou odporúčam! 

Host Café

Káva doslova u Boha. Komunitná kaviareň Host Café sa nachádza v prekrásnom kostole a espresso si tu vypijete priamo pred oltárom. Buď v drevenej kostolnej lavici alebo sa môžete usadiť pri niektorom z kaviarenských stolíkov, ktoré sú tu roztrúsené. Kaviareň funguje ako taký neoficiálny cowork, plno Londýnčanov sem chodí pracovať alebo študovať. Nuž nedivím sa, veď je tu skutočne božský pokoj! 

Káva z telefónnej búdky

Londýnskejšiu kávu by ste hľadali ťažko. Amar Café je totiž miniatúrna kaviareň netradične umiestnená... v tradičnej červenej telefónnej búdke! Teda vlastne v troch: dve sú v Chiswicku a jedna v Greenwich. 

Tajný tip pre neturistov

Túto kaviareň som si schválne nechala až na záver článku, pretože je ukrytá ďaleko od turistického centra, kam sa bežne nevydáte. Ale ak by ste cestovali na juh Londýna, našli by ste ju v štvrti Penge. Volá sa Alexandra Nurseries a nie je to typická kaviareň - nachádza sa totiž v záhradníctve. Keď sme bývali v Penge, chodievala som sem rada písať svoj blog.

Milujem ich pomalú atmosféru a krivoľaké stolíky rozmiestnené medzi kvetináčmi a vitrážovými oknami. Nie sú tu žiadne elektrické zásuvky ani WiFi a šálky ku sebe absolútne neladia. Nuž skrátka také pravé Anglicko pre miestnych. 

Bonusová: Brown & Green (Crystal Palace)

A na juhu Londýna ešte ostaneme. V kaviarni s názvom Brown & Green ponúkajú úžasný brunch na austrálsky spôsob a vždy tu panuje príjemná, uvoľnená atmosféra. Majú niekoľko pobočiek (Crystal Palace Station, Crystal Palace Triangle, Crystal Palace Park, Sydenham, Norwood Junction) a ak sa niekedy ocitnete v Crystal Palace - a ja vám určite návštevu tejto štvrte odporúčam - zatúlajte sa sem. Ako píšu Brown & Green na svojom webe:

"We are comfort, we are chilled, we serve simple generous honest food. We are easy peasy lemon squeezy and everyone is welcome, even dogs, cats and birds. Come in, say hi and let us feed you! We can't wait to see you. Laura & Jess xxx"

Čo hovoríte na moje kávové tipy? A akú tému by ste si na blogu radi prečítali nabudúce? Dajte mi vedieť na Instagrame @elliesediva.

Najčastejšia otázka, ktorú od sledujúcich dostávam je, či sa môžem podeliť o nejaké tipy, čo je v Londýne zadarmo. Samozrejme - veľmi rada! Skúste ma zastaviť.

Ak máte radi múzeá

Múzeami začneme, lebo v Londýne ich je zadarmo fakt veľa. Od tých najznámejších (Natural History Museum, British Museum) až po menej známe a tým pádom aj menej preplnené. 

 Iba podotknem, že hoci majú niektoré londýnske múzeá vstup zadarmo, sú vždy radi, ak im venujete aspoň nejaký symbolický dobrovoľný príspevok (buď v hotovosti alebo kartou), aby ste ich podporili. Aj vďaka tomu môžu tieto múzeá ostať prístupné naozaj pre všetkých bez rozdielov. Samozrejme je to len a len na vás - pustia vás tam aj bez platenia. 

V susedstve Natural History Museum nájdete hneď dve super múzeá, ktoré sú tiež zadarmo: Science Museum a Victoria & Albert Museum. To prvé je ohromitánske a užijete si ho, ak cestujete do Londýna s deťmi, ktoré majú radi vedu a technológie (je tam všetko od vesmíru a parných strojov po superpočítače či dejiny medicíny. Mňa napríklad zaujali železné pľúca, do ktorých sa kedysi umiestňovali pacienti s detskou obrnou). 

Victoria & Albert Museum

Victoria & Albert je viktoriánsky skvost od podlahy po strop naplnený plastikami, sochami, šperkami, maľbami, nábytkom, náhrobnými kameňmi spiacich rytierov a ďalším umením od výmyslu sveta. Je to najväčšie múzeum dekoratívneho umenia na svete a až sa čudujem, že to všetko sa dá vidieť úplne zadarmo. Dokonca aj budova múzea je umelecké dielo samo o sebe: jednotlivé haly sú nádherne symetrické a veľmi fotogenické. Múzeum má tiež príjemné nádvorie s fontánou a ozaj prekrásnu kaviareň (podľa niektorých jednu z najkrajších v Londýne, hoci ich ponuka pripomína skôr bufet). 

PS: Ak máte radi príbehy britskej monarchie, poteší vás tu napríklad korunka kráľovnej Viktórie, ktorú pre ňu nechal navrhnúť jej milovaný princ Albert. 

Výlet do Greenwich odporúčam každému, kto ide do Londýna na viac ako víkend. Okrem slávneho nultého poludníka tu nájdete hneď dve múzeá so vstupom zadarmo. National Maritime Museum si veľmi užijete s deťmi (majú aj úžasnú herničku s námorníckou témou, kde sa deti hrajú s rybárskymi sieťami, strieľajú loptičky z dela, napínajú lodné plachty či sa hrajú na tržnicu s rybami). Galériu Queen’s House zas ocenia milovníci architektúry, a to najmä fotogenické špirálovité schodisko The Tulip Stairs. 

The Tulip Stairs, Queen's House

Greenwich si nenechajte ujsť, ak radi navštevujete filmové miesta: v areáli Old Royal Naval College (ktorý je tiež prístupný zadarmo) sa natáčali Les Misérables, Thor, The Crown, Bridgerton, Napoleon, Cruella, Piráti Karibiku, Sherlock aj Enola Holmes, Skyfall a asi milión ďalších. Celý neuveriteľne dlhý zoznam filmov a seriálov nájdete tu.  

Z málo známych múzeí vám odporúčam Sir John Soane’s Museum. Vstupenky sa rezervujú online, ale nezaplatíte za ne ani penny. Múzeum je v skutočnosti súkromná rezidencia slávneho britského architekta Sira Johna Soana (ktorý navrhol budovu Bank of England) a pozostáva z dvoch susediacich domov prepojených do jedného fascinujúceho labyrintu. Prehliadka je jednosmerná a prechádzate sa tak uzučkými cestičkami, že musíte vtiahnuť brucho, aby ste sa nezasekli. Dom je plný umenia a sochárskych diel, je tu okrem iného aj egyptský sarkofág alebo návrh mauzólea, ktoré dal Sir John postaviť pre svoju milovanú manželku. Keďže Sir John bol architekt, aplikoval vo svojom dome rôzne optické triky, farebné sklá, šikovne schované svetlíky a ďalšie vychytávky, vďaka ktorým pôsobí stiesnený priestor nekonečným dojmom. 

Sir John Soane's Museum

Zadarmo je aj galéria moderného umenia Tate Modern, ktorá je veľmi priateľská k rodinám s deťmi - je tu napríklad interaktívna dielnička, deti môžu vytvárať svoje vlastné digitálne umenie, v celej budove sa dá dojčiť a je bezbariérová. Vystavujú tu všetko od Picassa a Pollocka po Andyho Warhola. Tate Modern stojí minimálne za nakuknutie, aj keď vás moderné umenie nebaví, je zaujímavá aj svojou surovou architektúrou. 

Niekoľko ďalších londýnskych múzeí zadarmo:

• Museum of London Docklands
• Museum of London (venované dejinám Londýna) 
• Imperial War Museum
• Grant Museum of Zoology
• Horniman Museum 

Prechádzky po Londýne

Romantická Hill Garden & Pergola v Hampsteade

Ak máte radi silné zážitky

Vstupné do St Paul’s Cathedral a Westminster Abbey je dosť vysoké. Chcete ušetriť a zároveň si z Londýna odniesť silný zážitok? Možno ste nevedeli, že do oboch týchto katedrál sa dá dostať úplne zadarmo: keď prídete na omšu. 

Večerná omša v St Paul’s Cathedral (Choral Evensong) je nádherný zážitok, z ktorého som mala zimomriavky po celom tele. Je to tradičná anglikánska omša s chlapčenským chórom a nemusím zdorazňovať, že obrovský priestor katedrály má fakt božskú akustiku. Evensong sa koná každý deň od 17:00, v nedeľu o 15:00 (ale pre istotu skontrolujte webové stránky, v katedrále sa niekedy konajú špeciálne eventy).  

Rozdiel oproti platenej turistickej prehliadke katedrály je ten, že vás nepustia všade (napríklad do kupoly) a počas omše nesmiete fotiť. Ak sa však budete správať úctivo a potichu, môžete si nájsť miesto v lavici a vychutnať si posvätnú atmosféru miesta, kde mala svadbu princezná Diana. To isté platí pre Westminster Abbey a ich večerné omše. 

Vedeli ste, že St Paul's Cathedral sa dá navštíviť aj zadarmo?

Ak máte radi výhľady

Najznámejšia voľne prístupná vyhliadka v Londýne je jednoznačne Sky Garden - záhrada na streche mrakodrapu Walkie-Talkie. Vstupenky si musíte rezervovať dopredu online a pozor, číhajte na ne, lebo bývajú rýchlo preč. Sú však zadarmo. Záhrada býva plná ľudí, ale je odtiaľ úžasný výhľad a je to dobrý zážitok (ak sa nebojíte výšok). 

Sky Garden je zadarmo, ale rezervujte si ju včas!

Nedávno otvorili novú vyhliadku Horizon 22, ktorá je ešte vyššie položená ako Sky Garden a ponúka božské 300-stupňové výhľady. Je taktiež prístupná zadarmo a býva dosť rýchlo obsadená, ale ak idete iba v malej skupinke, skúste sa tam zastaviť a cez QR kód si na mieste rezervovať takzvaný walk-in ticket - stáva sa, že ľudia prehliadku na poslednú chvíľu zrušia alebo sa nedostavia a takmer vždy sa tam dá prekĺznuť. 

Menej známa - ale moja najobľúbenejšia - je vyhliadka The Garden at 120 na Fenchurch Street. Oproti vyššie menovaným je síce nízko položená (len na pätnástom poschodí), ale zato pod holým nebom a s krásnymi pohľadmi na okolité mrakodrapy. Je to veľmi fotogenická terasa, po ktorej tečie voda a na jar tu kvitnú popínavé vistérie. Najkrajšia je tesne pred západom slnka počas “zlatej” hodinky.

Vyhliadka Horizon 22

Strešná záhrada The Garden at 120 (Fenchurch St)

Ak máte radi prechádzky

To najlepšie, čo je na Londýne zadarmo, sú podľa mňa prechádzky. Som túlavá duša a milujem sa len tak zamotať medzi krásne fotogenické uličky mews alebo nečakane odbočovať a bez mapy objavovať jednotlivé štvrte Londýna. Každá má totiž iný ráz a málokto si uvedomuje, že Londýn je podobne ako iné veľkomestá poskladaný z celej mozaiky bývalých “dediniek”, ktoré sa v priebehu vekov ku nemu prilepili a splynuli s ním. 

Medzi moje najmilšie miesta v Londýne patria (pozor, niektoré sú ďalej od centra):

• Hampstead 
• South Kenginston 
• Marylebone
• Notting Hill
• Dulwich Village
• Little Venice
• Richmond
• Chiswick

Londýnska ulička mews

Čo sú to mews? 

Mews sú uličky plné charakteru a pomalej atmosféry, ktorými je Londýn popretkávaný (je ich vraj okolo 8000). Spoznáte ich podľa typických radových domčekov, ktoré kedysi slúžili ako stajne a ubytovanie služobníctva a práve preto sa mews nachádzajú vždy blízko luxusnejších elegantných štvrtí ako napríklad Belgravia, Kensington či Mayfair. Nejazdia po nich autá, sú preto veľmi tiché a vydláždené nepravidelnými dlažobnými kockami, ktoré im dodávajú ich typický šarm.  

Niekoľko tipov na krásne mews:

• Kynance Mews (South Kensington)
• Cranley Mews (South Kensington)
• Holland Park Mews (Kensington) 
• Warren Mews (Marylebone) 
• Reece Mews (Kensington) 
• Kendrick Mews (Kensington) 
• Lansdowne Mews (Holland Park)
• Ladbroke Mews (Notting Hill)
• St. Luke’s Mews (Notting Hill)
• Pottery Lane (Notting Hill) 
• Ennismore Mews (Knightsbridge)
• Conduit Mews (Paddington) 
• Radnor Mews (Paddington) 
• Bathurst Mews (Paddington) 
• Hyde Park Garden Mews (Westminster)

Že nie ste až takí romantici a chcete prechádzku z iného súdka? Potom vám odporúčam návštevu Camden Town, londýnskeho Chinatownu alebo štvrte Shoreditch, ktorá je na každom kroku prešpikovaná úžasným pouličným umením. V Camden Town si cvaknite fotku so sochou speváčky Amy Winehouse alebo sa odvážte do cyberpunkového rave obchodu CyberDog, kde všetko bliká a tancujú tam živé tanečnice v klietkach. Predávajú tam okrem iného svetielkujúce vibrátory, ale o zážitky tam rozhodne nie je núdza. 

House of MinaLima

Ak máte radi Harryho Pottera

Povedzme si to nahlas: koľkí z nás boli v Londýne (alebo sem plánujú prísť), aby sa mohli pozrieť do filmových štúdií Warner Bros, kde sa natáčal Harry Potter? A koľkí z nás by radi navštívili v Londýne úplne všetko, čo sa čarodejníckeho sveta týka? 

Našťastie sa veľa z toho dá vidieť úplne zadarmo. Napríklad uličky Cecil Court a Goodwin’s Court, ktoré kde určite stretnete nejednu skupinku na Harry Potter tematickej prechádzke. 

Cecil Court je prezývaná “bookseller’s row” a je to ulička kníhkupcov a antikvariátov. Nachádza sa tu aj skutočné magické kníhkupectvo, kde si môžete nechať vyveštiť z ruky alebo si kúpiť encyklopédiu najmagickejších miest Británie. Goodwin’s Court je historická a zastrčená ulička, ktorá akoby zamrzla v dickensovskej ére a ak sa tu náhodou ocitnete sami, stačí vytiahnuť čarodejnícky prútik a o dokonalé fotky máte postarané. 

Žiaden pravý fanúšik HP by nemal vynechať House of MinaLima. Je to čarovný malý obchodík, ale v suteréne sa ukrýva miniatúrna galéria zasvätená rekvizitám a grafickým kúzlam z filmového a knižného sveta Harryho Pottera. MinaLima je totiž grafické štúdio, ktoré má na svedomí všetky filmy a navrhovali napríklad etikety elixírov, čarodejnícke učebnice, Záškodnícku mapu (Pobertův plánek) či plagáty hľadaných väzňov z Azkabanu. Vstup je zadarmo, hoci ja som odtiaľ ani raz neodišla bez toho, aby som si kúpila aspoň zápisník.

St Pancras International 

Goodwin's Court

No a samozrejme v tomto článku nesmie chýbať vlaková stanica King’s Cross. Na King’s Cross sa nachádza nástupište 9 a ¾, v skutočnosti vozík s kuframi zapustený do tehlovej steny, pri ktorom sa môžete zadarmo vyfotiť a ešte vám ku tomu požičajú aj šál podľa vašej fakulty (Chrabromil, Bifľomor, Slizolin, Bystrohlav) a čarovný prútik. Musíte si ale vystáť radu, ktorá sa niekedy ťahá až vonku a ľudia na fotku čakajú aj vyše hodiny (ja som mala vždy šťastie + skontrolovala som si vyťaženosť cez Google mapy). Fotomiesto patrí ku oficiálnemu HP obchodu so suvenírmi The Harry Potter Shop at Platform 9 ¾, kde kúpite všetko od habitov po kľúčenku s Hedvigou. 

Susedná historická budova stanice St Pancras International si zahrala vo filme Harry Potter a Tajomná komnata - určite si vybavíte záber, v ktorom Harry a Ron ukradnú modré auto Ford Anglia pána Weasleyho a letia v ňom ponad stanicu do školy. Opäť si na fotky odporúčam pribaliť minimálne čarovný prútik, budú epickejšie. 

Medzi ďalšie HP filmové miesta v Londýne patrí Millenium Bridge (pamätáte sa, ako ho Smrťožrúti pri svojom nálete celý rozkývali a zničili?), Piccadilly Circus (kam sa Hermiona s Ronom a Harrym premiestnila zo svadby Billa a Fleur vo filme Harry Potter a Dary smrti 1) a tržnica Leadenhall Market (Hagrid a Harry tadiaľto idú do Šikmej uličky v prvom filme). 

Leadenhall Market v noci

Aj toto sa dá nájsť na brehu Temže (mudlarking)

Ak máte radi archeológiu/históriu

Londýn založili Rimania, hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá. Veď kto by v meste Sherlocka Holmesa a čaju o piatej hľadal gladiátorov? Keď sa však pozorne dívate, natrafíte na zaujímavé miesta spojené s dejinami rímskeho Londínia, ktoré sú prístupné úplne zadarmo. 

V podzemí galérie Guildhall je schovaný prastarý rímsky amfiteáter (London's Roman Amphitheatre), kde kedysi skutočne zápasili gladiátori. Pod sídlom mediálnej spoločnosti Bloomberg sú zas verejnosti sprístupnené odkryté archeologické vykopávky rímskeho chrámu, ktorý patri tajnému kultu boha Mithrasa (Roman Mithraeum). Sú tajomne nasvietené a sprevádza vás hudba a recitovanie latinských žalmov, čiže je to nezabudnuteľný zážitok. Prehliadku si musíte rezervovať dopredu, ale neplatí sa za ňu. 

Zrúcaniny Mithrasovho chrámu pod budovou Bloomberg

Kostol All Hallows by the Tower ukrýva malé archeologické múzeum v krypte (Crypt Museum), kde sa okrem iného budete prechádzať po terakotových podlahách, po ktorých kedysi kráčali Rimania. Hovorí sa vraj, že keď na nich budete dlho stáť, vrátite sa v čase do rímskej éry. Mne sa to, žiaľ, nepodarilo! 

TIP: Ak máte v Londýne viac času a chceli by ste zažiť niečo naozaj netradičné, prihláste sa na mudlarking tour, prechádzku s archeológom, počas ktorej budete prehľadávať breh Temže a hľadať stratené artefakty. Nájsť sa dajú črepiny keramiky, ale aj tabakové fajky či staré mince. Poklady si síce nesmiete nechať, ale spoznáte Londýn z nového uhla a dozviete sa, ako je Temža úzko prepojená s jeho dejinami. Za mudlarking tours sa síce platí, no nedalo mi ich nezmieniť. 

Páčili sa vám moje tipy? Dajte mi o tom vedieť na Instagrame @elliesediva.

V dnešnom článku odpovedám na vaše otázky spojené s výchovou dieťatka v Londýne. Máte nejakú ďalšiu otázku? Napíšte mi správu na Instagrame alebo na Facebooku Túlavé dievča!

Ako je to u Drobca s prepnutím jazykov: slovenčina / čeština / angličtina? 

Myslím, že on zatiaľ nerozlišuje medzi jednotlivými jazykmi, ale už si dosť všíma, že určité slová používame vonku (napríklad v obchode, v herničke, keď sa nám niekto prihovorí v parku) a iné zase doma alebo keď sme na návšteve u rodiny. Čiže podľa toho to aj on už začína “prepínať”. V potravinách sa automaticky pozdraví Hello a poďakuje Thank you. Nedávno nám doviezli pizzu a Drobec vybehol až von na ulicu a kričí na kuriéra na motorke: “THANK YOU, BYE!”   

Keď sa mu ale niekto prihovorí po anglicky, tak býva zarazený a hanbí sa viac ako v slovenčine alebo češtine. Často ho musím vyzvať, aby sa nebál odpovedať. Nie je mu to asi také prirodzené. Taktiež robí svoje, že po anglicky vie len určité frázy a slová, nehovorí tým jazykom plynule, zatiaľ čo československy áno. 

Anglických slov už vie celkom dosť: farby, čísla, áno / nie, pozdravy, zvieratá, niektoré jedlá (ovocie, zelenina), povely Fergusovi (sit, come, stop) no a potom samozrejme rôzne typy vlakov a celkovo dopravné prostriedky, ktoré miluje. Pozná aj zastávky na trase, ktorou jazdíme do mesta: London Victoria, Brixton, Herne Hill, West Dulwich, Sydenham Hill… vie ich všetky vymenovať. A pozná aj niektoré detské pesničky, napríklad Wheels on the Bus, Twinkle Twinkle Little Star, Itsy Bitsy Spider… 

Keď sme sa presťahovali do Londýna, prakticky všetci nám radili, aby sme doma hovorili našimi rodnými jazykmi a angličtinu že pochytí až tu a naučí sa ju lepšie, keď ju nebude počuť s naším prízvukom. Lenže tým, že sme ho zatiaľ nedávali do anglickej škôlky, tak sa to ešte nemal kde naučiť, takže s ním aspoň základné slovíčka a frázy precvičujem ja doma. Robíme to formou hry, spievania alebo čítania knižiek a snažím sa to pravidelne opakovať. Angličtina sa mu veru v živote zíde! 

Ktorým jazykom Drobec viac rozpráva: čeština alebo slovenčina? 

Keďže sme s Romčíkom česko-slovenský pár, tak aj naša domácnosť je československá. Čo ma ale prekvapilo, je že Drobec viac odmalička pochytil češtinu než slovenčinu. Je to zvláštne, keďže najviac času s ním trávim ja, hoci je pravda, že po 15 rokoch vzťahu s Čechom už doma používam veľa čechizmov, nedá sa tomu v každodennom živote vyhnúť - nalepí sa to na vás, či chcete alebo nie.

Myslím, že napokon zakotví u toho jazyka, ktorým bude hovoriť v škole v kolektíve. A bude vedieť, že mamka a tatínek obaja rozprávajú trochu inak. Ale to už si myslím, že podvedome vníma dávno a berie to ako prirodzenú súčasť nášho života. 

Oplatí sa dať v Anglicku dieťa do škôlky alebo opatrovateľke? 

Výborná otázka, ktorá sa ale ťažko generalizuje a hodnotí, lebo v Londýne sa žije inak ako inde v Anglicku a je rozdiel aj medzi jednotlivými sociálnymi skupinami ľudí. Berte preto moju odpoveď s rezervou, je to iba môj názor založený na našich skúsenostiach. Nie každý si môže dovoliť opatrovateľku či au-pair. Niektoré rodiny fungujú tak, že žena ostáva v domácnosti s deťmi, zatiaľ čo muž pracuje. Iné zase čo najskôr riešia návrat mamy do práce, keďže v Anglicku neexistuje materská v takom rozsahu ako u nás.

Je bežné, že sa žena vráti do práce už pár mesiacov po narodení dieťatka a vypomáha si buď pestúnkou (nanny) alebo dáva dieťa do škôlky. Ak je zamestnaná napríklad ako manažérka a mala dobrý plat, tak to dáva zmysel čo najskôr a škôlky tu prijímajú aj veľmi maličké deti (niečo ako naše jasličky). 

Škôlka je tu v porovnaní s nami dosť drahá, v prepočte stojí mesačne asi 1800 Eur (45 000 Czk) z toho, čo sme si zisťovali len tu v našom okolí. Až od tretieho roku dieťaťa vám štát dotuje 30 hodín v škôlke a aj to len vtedy, keď spadáte do určitej kategórie nízkych príjmov. Čiže stáva sa aj to, že ak žena zarába menej, celý jej plat padne na škôlku!

To je dôvodom, prečo niektoré rodiny volia radšej občasnú výpomoc pestúnok (ktoré tiež nie sú najlacnejšie, ak chcete niekoho kvalitného a skúseného), ženy pracujú z domu (napríklad keď deti spia) alebo ostávajú doma. Hlavne v centre Londýna je úplne normálny jav, že keď ste cez týždeň na detskom ihrisku, väčšina žien tam nie sú maminy, ale práve pestúnky! 

Ďalšou formou, ktorá sa tu dá zvoliť, je tzv. childminder, čiže v podstate pestúnka, ktorá u seba doma má niečo ako súkromnú škôlku pre malú skupinku detí. Sú to kvalifikované opatrovateľky, ktoré musia mať potrebné certifikáty a previerky, výpis z registra trestov, a podobne. Detičky k nim chodia domov vrátane obeda a obedného spánku tak, ako keby chodili do škôlky, ale je ich tam menej a sú v domácom prostredí.

Childminder môže tiež vyzdvihávať staršie deti zo školy a tie potom počkajú u nej, kým rodičia skončia v práci. Drobec chvíľu chodil k jednej takejto pani, bola to bývalá riaditeľka škôlky a u seba doma to mala zariadené veľmi pekne, pre detičky plánovala aj program, napríklad návštevu u Santy alebo domáce vyrábanie obrázkov a podobne. 

Náš prípad bol taký, že som sa rozhodla ostať čo najdlhšie doma s malým, keďže teraz píšem knihu a keďže som nám chcela dopriať spoločný čas, aký by mal aj v Česku či na Slovensku. Aby som aspoň občas mohla zmeniť prostredie a chodiť písať do kaviarne, našli sme si pestúnku, ktorá ku nám chodila dvakrát do týždňa od 8:30 do 12:30. Ja som potom malého uspala a poobede som už s ním bola ja.

Naša pestúnka je Slovenka, mali sme na ňu veľké šťastie, lebo Drobec si ju okamžite zamiloval a aj nám je veľmi sympatická! Nedávno však dostala skvelú ponuku od inej rodiny, ktorá jej ponúkla full time pozíciu (to sme si my nemohli dovoliť), čiže k nám teraz chodí už len občasne večer, keď chceme ísť s Romčíkom na zaslúžené rande. 

Na hľadanie pestúnok a childminders v Anglicku slúži napríklad web Childcare.co.uk, tam si hľadáte pestúnky vo svojom okolí podľa adresy.

Sú deti v Anglicku iné ako slovenské deti? A aký rozdiel vo výchove pozoruješ v Anglicku? 

Taký asi najvýraznejší rozdiel, ktorý od začiatku vnímam, je hlavne OTUŽILOSŤ. Britskí rodičia deti zďaleka tak neobliekajú ako my u nás a stalo sa nám veľakrát, že Drobec bol najteplejšie oblečené dieťa na celom ihrisku, kým ostatné deti tam behali v kraťasoch a krátkom tričku. 

Ďalší rozdiel je podľa mňa vo výchove: príde mi, že britskí rodičia nechajú častejšie deti robiť si, čo chcú, nestoja im “za zadkom” (napríklad na preliezkach mi príde, že dovolia deťom aj veci, z ktorých u nás by rodičom vlasy dupkom stavali) a nie sú na ne takí prísni, aspoň čo vídame vonku a v herničke. Má to samozrejme svoje plusy aj mínusy, ale mne osobne sa páči, že sa s deťmi rodičia snažia v každej situácii dohodnúť, veľa vysvetľujú a absolútne nikdy som tu nevidela nikoho dieťa zbiť. To mi príde fajn. Samozrejme ako všade na svete, aj v Londýne máte všetky možné typy detí a aj rodičov, čiže veľmi ťažko sa mi to hodnotí, je to len osobný dojem. 

Ako reagoval Drobec na deti inej pleti?

Nereagoval na to nijako, je maličký, takže to vníma ako úplne prirodzenú vec. Na ihrisku aj na ulici tu naozaj stretnete deti každej kultúry a pôvodu, čiže on v tom vyrastá už od začiatku  a nikdy sa ma nepýtal, prečo tento chlapček alebo tamto dievčatko vyzerá inak ako my :) Ku všetkým deťom sa chová rovnako. Najprv skúma okolie a hneď ako sa “oťukajú”, tak sa spolu hrajú. 

Keď k nám prišli na návštevu kamaráti so staršou dcérkou, tak bola najprv trochu zarazená a v metre mala úplne vyvalené oči, ale tiež to hneď prijala, detičky takéto veci neriešia. Mne sa veľmi páči, že môj synček vyrastá vo svete, ktorý hraje všetkými farbami a vie, že medzi nami nie sú žiadne rozdiely :).

V roku 2024 mi vychádza moja prvá detská kniha: Samko a pocitkovia. Prečítajte si, ako vznikala a aké posolstvo je v nej schované!

Malý Samko je ako každý z nás. Niekedy sa bojí, inokedy mu je smutno alebo sa hnevá. Všetko sa ale zmení, keď doma objaví maličkého škriatka  - pocitka. Pocitkovia naučia Samka, že všetky pocity (dobré aj zlé) sú prirodzené a majú v živote miesto, ak si nájdeme vhodný spôsob, ako ich spracovať.

Všetky pocity sú dôležité a je v poriadku ich prejaviť. 

Koľkokrát sme sami ako deti počuli, že dievčatká by sa nemali hnevať, lebo to nie je pekné, a chlapci by nemali plakať? K detstvu patrí smiech, radosť, láska, ale aj negatívne emócie, ktoré nemá zmysel potláčať.

Krásne ilustrovaná knižka Samko a pocitkovia učí deti premýšľať o tom, akú úlohu pocity zohrávajú v živote, a podporiť tak ich zdravý duševný a emočný vývoj.

Podporiť ju teraz môžete aj Vy a byť medzi prvými, ktorí ju dostanú domov! 

Knižka Samko a pocitkovia, to je:

• 72+ farebne ilustrovaných strán
• poctivá a odolná pevná väzba 
• hrubší papier pre detské rúčky
• testujeme na deťoch :)

Pre koho je knižka určená?

Pre čitateľov vo veku od 3 do 99 rokov

Táto knižka Vám bude robiť náramnú radosť, ak:

• si s Vašimi deťmi radi doma čítate
• hľadáte spôsob, ako deťom vysvetliť tému pocitov
• máte radi rozprávky so silným posolstvom
• radi podporujete slovenských autorov a ilustrátorov
• pre Vás čítanie s deťmi nie je len povinnosť.

Stotožnili ste sa s väčšinou z týchto bodov? Potom je táto knižka určená práve Vám.

Veríme, že knižka bude výborným spoločníkom všetkým rodičom, ktorí pri výchove zápasia aj so svojimi vlastnými pocitmi. Získajú potrebnú inšpiráciu a zistia, že na to nie sú sami.

Zrodená z krehkosti

„Knižka Samko a pocitkovia vznikla počas obdobia hlbokej zraniteľnosti a krehkosti, kedy som ako úzkostlivá mama sotva zvládala ten hurikán vlastných + detských emócií. Postupne som našla pevnú pôdu pod nohami a pochopila, že materstvo nie je dokonalé. Patrí k nemu aj chaos, plač a tiene, ktoré však vždy napokon vystrieda slnko.

Jeden večer po náročnom uspávaní mi napadla jednoduchá myšlienka: čo keby každá emócia mala svojho čarovného škriatka, ktorý by nám ju pomohol zvládnuť? Sadla som si k počítaču a prvé riadky rozprávky Samko a pocitkovia boli na svete!“

Ellie Šedivá, autorka knihy