.png)
.png)
.png)
.png)
.png)
.png)
.png)
.png)
.png)
.png)
V dnešnom článku odpovedám na vaše otázky spojené s výchovou dieťatka v Londýne. Máte nejakú ďalšiu otázku? Napíšte mi správu na Instagrame alebo na Facebooku Túlavé dievča!
Ako je to u Drobca s prepnutím jazykov: slovenčina / čeština / angličtina?
Myslím, že on zatiaľ nerozlišuje medzi jednotlivými jazykmi, ale už si dosť všíma, že určité slová používame vonku (napríklad v obchode, v herničke, keď sa nám niekto prihovorí v parku) a iné zase doma alebo keď sme na návšteve u rodiny. Čiže podľa toho to aj on už začína “prepínať”. V potravinách sa automaticky pozdraví Hello a poďakuje Thank you. Nedávno nám doviezli pizzu a Drobec vybehol až von na ulicu a kričí na kuriéra na motorke: “THANK YOU, BYE!”
Keď sa mu ale niekto prihovorí po anglicky, tak býva zarazený a hanbí sa viac ako v slovenčine alebo češtine. Často ho musím vyzvať, aby sa nebál odpovedať. Nie je mu to asi také prirodzené. Taktiež robí svoje, že po anglicky vie len určité frázy a slová, nehovorí tým jazykom plynule, zatiaľ čo československy áno.
Anglických slov už vie celkom dosť: farby, čísla, áno / nie, pozdravy, zvieratá, niektoré jedlá (ovocie, zelenina), povely Fergusovi (sit, come, stop) no a potom samozrejme rôzne typy vlakov a celkovo dopravné prostriedky, ktoré miluje. Pozná aj zastávky na trase, ktorou jazdíme do mesta: London Victoria, Brixton, Herne Hill, West Dulwich, Sydenham Hill… vie ich všetky vymenovať. A pozná aj niektoré detské pesničky, napríklad Wheels on the Bus, Twinkle Twinkle Little Star, Itsy Bitsy Spider…
Keď sme sa presťahovali do Londýna, prakticky všetci nám radili, aby sme doma hovorili našimi rodnými jazykmi a angličtinu že pochytí až tu a naučí sa ju lepšie, keď ju nebude počuť s naším prízvukom. Lenže tým, že sme ho zatiaľ nedávali do anglickej škôlky, tak sa to ešte nemal kde naučiť, takže s ním aspoň základné slovíčka a frázy precvičujem ja doma. Robíme to formou hry, spievania alebo čítania knižiek a snažím sa to pravidelne opakovať. Angličtina sa mu veru v živote zíde!
Ktorým jazykom Drobec viac rozpráva: čeština alebo slovenčina?
Keďže sme s Romčíkom česko-slovenský pár, tak aj naša domácnosť je československá. Čo ma ale prekvapilo, je že Drobec viac odmalička pochytil češtinu než slovenčinu. Je to zvláštne, keďže najviac času s ním trávim ja, hoci je pravda, že po 15 rokoch vzťahu s Čechom už doma používam veľa čechizmov, nedá sa tomu v každodennom živote vyhnúť - nalepí sa to na vás, či chcete alebo nie.
Myslím, že napokon zakotví u toho jazyka, ktorým bude hovoriť v škole v kolektíve. A bude vedieť, že mamka a tatínek obaja rozprávajú trochu inak. Ale to už si myslím, že podvedome vníma dávno a berie to ako prirodzenú súčasť nášho života.
Oplatí sa dať v Anglicku dieťa do škôlky alebo opatrovateľke?
Výborná otázka, ktorá sa ale ťažko generalizuje a hodnotí, lebo v Londýne sa žije inak ako inde v Anglicku a je rozdiel aj medzi jednotlivými sociálnymi skupinami ľudí. Berte preto moju odpoveď s rezervou, je to iba môj názor založený na našich skúsenostiach. Nie každý si môže dovoliť opatrovateľku či au-pair. Niektoré rodiny fungujú tak, že žena ostáva v domácnosti s deťmi, zatiaľ čo muž pracuje. Iné zase čo najskôr riešia návrat mamy do práce, keďže v Anglicku neexistuje materská v takom rozsahu ako u nás.
Je bežné, že sa žena vráti do práce už pár mesiacov po narodení dieťatka a vypomáha si buď pestúnkou (nanny) alebo dáva dieťa do škôlky. Ak je zamestnaná napríklad ako manažérka a mala dobrý plat, tak to dáva zmysel čo najskôr a škôlky tu prijímajú aj veľmi maličké deti (niečo ako naše jasličky).
Škôlka je tu v porovnaní s nami dosť drahá, v prepočte stojí mesačne asi 1800 Eur (45 000 Czk) z toho, čo sme si zisťovali len tu v našom okolí. Až od tretieho roku dieťaťa vám štát dotuje 30 hodín v škôlke a aj to len vtedy, keď spadáte do určitej kategórie nízkych príjmov. Čiže stáva sa aj to, že ak žena zarába menej, celý jej plat padne na škôlku!
To je dôvodom, prečo niektoré rodiny volia radšej občasnú výpomoc pestúnok (ktoré tiež nie sú najlacnejšie, ak chcete niekoho kvalitného a skúseného), ženy pracujú z domu (napríklad keď deti spia) alebo ostávajú doma. Hlavne v centre Londýna je úplne normálny jav, že keď ste cez týždeň na detskom ihrisku, väčšina žien tam nie sú maminy, ale práve pestúnky!
Ďalšou formou, ktorá sa tu dá zvoliť, je tzv. childminder, čiže v podstate pestúnka, ktorá u seba doma má niečo ako súkromnú škôlku pre malú skupinku detí. Sú to kvalifikované opatrovateľky, ktoré musia mať potrebné certifikáty a previerky, výpis z registra trestov, a podobne. Detičky k nim chodia domov vrátane obeda a obedného spánku tak, ako keby chodili do škôlky, ale je ich tam menej a sú v domácom prostredí.
Childminder môže tiež vyzdvihávať staršie deti zo školy a tie potom počkajú u nej, kým rodičia skončia v práci. Drobec chvíľu chodil k jednej takejto pani, bola to bývalá riaditeľka škôlky a u seba doma to mala zariadené veľmi pekne, pre detičky plánovala aj program, napríklad návštevu u Santy alebo domáce vyrábanie obrázkov a podobne.
Náš prípad bol taký, že som sa rozhodla ostať čo najdlhšie doma s malým, keďže teraz píšem knihu a keďže som nám chcela dopriať spoločný čas, aký by mal aj v Česku či na Slovensku. Aby som aspoň občas mohla zmeniť prostredie a chodiť písať do kaviarne, našli sme si pestúnku, ktorá ku nám chodila dvakrát do týždňa od 8:30 do 12:30. Ja som potom malého uspala a poobede som už s ním bola ja.
Naša pestúnka je Slovenka, mali sme na ňu veľké šťastie, lebo Drobec si ju okamžite zamiloval a aj nám je veľmi sympatická! Nedávno však dostala skvelú ponuku od inej rodiny, ktorá jej ponúkla full time pozíciu (to sme si my nemohli dovoliť), čiže k nám teraz chodí už len občasne večer, keď chceme ísť s Romčíkom na zaslúžené rande.
Na hľadanie pestúnok a childminders v Anglicku slúži napríklad web Childcare.co.uk, tam si hľadáte pestúnky vo svojom okolí podľa adresy.
Sú deti v Anglicku iné ako slovenské deti? A aký rozdiel vo výchove pozoruješ v Anglicku?
Taký asi najvýraznejší rozdiel, ktorý od začiatku vnímam, je hlavne OTUŽILOSŤ. Britskí rodičia deti zďaleka tak neobliekajú ako my u nás a stalo sa nám veľakrát, že Drobec bol najteplejšie oblečené dieťa na celom ihrisku, kým ostatné deti tam behali v kraťasoch a krátkom tričku.
Ďalší rozdiel je podľa mňa vo výchove: príde mi, že britskí rodičia nechajú častejšie deti robiť si, čo chcú, nestoja im “za zadkom” (napríklad na preliezkach mi príde, že dovolia deťom aj veci, z ktorých u nás by rodičom vlasy dupkom stavali) a nie sú na ne takí prísni, aspoň čo vídame vonku a v herničke. Má to samozrejme svoje plusy aj mínusy, ale mne osobne sa páči, že sa s deťmi rodičia snažia v každej situácii dohodnúť, veľa vysvetľujú a absolútne nikdy som tu nevidela nikoho dieťa zbiť. To mi príde fajn. Samozrejme ako všade na svete, aj v Londýne máte všetky možné typy detí a aj rodičov, čiže veľmi ťažko sa mi to hodnotí, je to len osobný dojem.
Ako reagoval Drobec na deti inej pleti?
Nereagoval na to nijako, je maličký, takže to vníma ako úplne prirodzenú vec. Na ihrisku aj na ulici tu naozaj stretnete deti každej kultúry a pôvodu, čiže on v tom vyrastá už od začiatku a nikdy sa ma nepýtal, prečo tento chlapček alebo tamto dievčatko vyzerá inak ako my :) Ku všetkým deťom sa chová rovnako. Najprv skúma okolie a hneď ako sa “oťukajú”, tak sa spolu hrajú.
Keď k nám prišli na návštevu kamaráti so staršou dcérkou, tak bola najprv trochu zarazená a v metre mala úplne vyvalené oči, ale tiež to hneď prijala, detičky takéto veci neriešia. Mne sa veľmi páči, že môj synček vyrastá vo svete, ktorý hraje všetkými farbami a vie, že medzi nami nie sú žiadne rozdiely :).
.png)
