Jazda Londýnom

Život vo veľkomeste vezme celú vašu osobnosť a poriadne ňou zatrasie. Je to ako jazda rozhrkaným starým metrom, na konci ktorej ostanete úplne iní: ostrieľanejší, sarkastickejší, vynaliezavejší a… vyšinutejší než banda veveričiek na exkurzii do múzea búrskych orieškov. Stačí sa pozrieť na priemerný londýnsky vagón.

Sedí v ňom:

- minimálne jeden týpek, čo si nahlas spieva

- ďalší, ktorý si púšťa hudbu z mobilu, ale nepripojili sa mu bluetooth slúchadlá, takže to počuť na celý vlak

- žena s čerstvo umytými vlasmi a NATÁČKAMI, ktorá si ich predsa nebude sušiť doma, keď ju čaká 40-minútová cesta do práce

- tri ženy, ktoré si v pravidelnom rytme vlakovej súpravy nanášajú makeup a majú takú pevnú ruku, že by mohli robiť snajperky

- muž, ktorý zúrivo píše román do malého zošitka

- ďalší muž, ktorý mu ho očividne číta cez plece

- ten jeden človek, ktorému smrdia pazuchy

- žobrák, ktorý svoju prosbu o drobné predniesol v jambickom pentametri

- skupinka študentov na ceste zo včerajšieho koncertu

- skupinka aktivistov s transparentami na krabiciach od pizze, ktorí sa chystajú proti niečomu protestovať

- skupinka zúfalých turistov, ktorí netušia, ako sa dostanú z Bank Station na slobodu

- pani, ktorá sa práve s niekým veľmi verejne rozchádza cez telefón

- početná rodinka, ktorá si na sedačkách vybalila obed

- to jedno dieťa, ktoré nahlas búcha rúčkami o sklo a nadšene vrieska “ču-ču-tréjn” vždy, keď po druhej koľajnici prefrčí vlak…

…počkať, vlastne je dosť možné, že to dieťa je naše. Aspoň zapadáme!