Mamy v Londýne (v priebehu vekov)
Ako vyzerá každodenný život mamy v Londýne? Často s vami v príbehoch zdieľam ten svoj, ale dnes si spolu posvietime na to, čo ma fascinuje najviac - históriu. Ako žili londýnske mamy v rímskej, tudorovskej či viktoriánskej ére? S akými problémami dennodenne zápasili a čo o nich vieme vďaka archeologickým nálezom a dobovým prameňom?
Rímska mama
Volám sa Claudia Martina, mám 19 rokov. Som vzorná manželka Anencleta a matka jeho detí. Ja som slobodná Rimanka, ale muž, ktorého som si vzala, je otrokom rímskeho impéria. Náš život sa však nepodobá životu otrokov. Žijeme v skromnom, ale peknom dome v Londíniu a mojou povinnosťou je starať sa o chod domácnosti. Mužov plat je dostatočný na to, aby sme si najímali dojku.
Teraz čakáme ďalšie dieťa a naše dni ubiehajú v harmónii. S priateľkami navštevujem verejné kúpele, nosím vlnené alebo ľanové šaty s brošňou a mám krásne medené náramky. Viem písať a čítať po latinsky a dorozumiem sa aj britonskou rečou, keď chcem na tržnici vyjednať lepšiu cenu. Keď sa dieťa narodí, pôjdem do chrámu poďakovať bohyni Juno Lucina a poprosiť ju, aby mu dopriala dlhý život.
Fakt: O skutočnom živote Claudie Martiny sa toho veľa nevie. Jej meno a vek (dožila sa len 19 rokov) sa dozvedáme z nápisu na náhrobku, ktorý jej venoval manžel. Keďže bol otrokom a ona slobodnou Rimankou, šlo pravdepodobne o manželstvo s cieľom legitimizovať Anencletovo prijatie do rímskej spoločnosti.
Tip Dievčaťa v Londýne: Neďaleko mrakodrapu 30 St Mary Axe (Gherkin) archeológovia vykopali hrob neznámej mladučkej Rimanky, ktorá mala iba 13-17 rokov a žila v rokoch 350-400 nášho letopočtu. Nič viac sa o jej príbehu nevie, ale po skončení výskumu ju opäť pochovali na rovnaké miesto, ktoré je dnes označené vavrínovým vencom a pamätnou ceduľou s nápisom “To the spirits of the dead the unknown young girl from Roman London lies buried here.” Nájdete ho?
Tudorovská mama
Volám sa Gillian Averell a môj život visí na vlásku. Som dcéra pekára, ale v roku 1578 som sa vydala za učiteľa a farského úradníka Williama Averella. Porodila som mu 16 detí a ďalšie nosím pod srdcom. Žijeme v hroznej dobe. Londýn sa ešte nespamätal z nedávnej vlny čiernej smrti, ktorá nemilosrdne vyhladila mnoho našich príbuzných a susedov. Môj muž o tom vedie presné záznamy. Hovorí sa, že Londýn opustillo na 15 tisíc duší a ďalšie tisíce v okolitých farnostiach. Bojím sa aj dýchať, každý deň sa modlím, aby nastali lepšie dni.
Moje ruky sú plné mozoľov od ťažkej každodennej práce, hoci staršie deti mi pomáhajú. Ulice, po ktorých každý deň kráčam, sú špinavé a páchnu močom a zvieracou krvou. Dvíha sa mi z toho žalúdok. Slamené strechy domov sa takmer dotýkajú a zakrývajú nebo. Na dverách tam, kde sa usadil mor, ešte stále svietia červené kríže. Ach, bože, čo len s nami bude?
Fakt: V rokoch 1592–1593, počas vlády kráľovnej Alžbety I., v Londýne zúrila jedna z mnohých epidémií moru. Situácia bola natoľko vážna, že sa celý kráľovský dvor musel presunúť do Windsoru. Gillian Averell ani jej manžel sa morom nenakazili, Gillian však umrela v roku 1596 po pôrode ich sedemnásteho dieťaťa.
Tip Dievčaťa v Londýne: Neďaleko londýnskeho Charterhouse odkryli počas stavby metra Elizabeth Line hromadný hrob (plague pit), v ktorom bolo pochovaných až 10 000 obetí morovej epidémie z rokov 1347-1351. Výskum potvrdil, že v kostrách sa vyskytovala baktéria Yersina Pestis, spojená s čiernou smrťou. Jednu z obetí moru môžete vidieť vystavenú v Charterhouse múzeu, ktoré je prístupné zadarmo.
Čierna smrť v Londýne, zdroj: Alamy
Viktoriánska mama
Volám sa Ann Gidding a mám 21 rokov. Pracujem ako slúžka istej pani Murrayovej na ulici Wilton Crescent číslo 16. Práve tu som sa nešťastne zamilovala do lokaja, Johna Harewooda. Keď som zistila, že s ním čakám dieťa, opustil ma. Ako mám uživiť malé dieťa, keď v tomto prekliatom meste sotva vyžijem sama? Všetci sa na mňa pozerajú cez prsty ako na padlú ženu bez budúcnosti. Láska sa stala mojím prekliatím.
Nemám inú možnosť než sa dieťaťa vzdať. Počula som o sirotinci, ktorý je slušný a o deti sa dobre postarajú. Musím ale nechať spísať akúsi petíciu, lebo si vyberajú, ktoré ženy prijmú a ktoré odmietnu. Ak si ma vyberú, ja i moje dieťa máme nádej aspoň na nejaký život.
Fakt: London Foundling Hospital bola viktoriánska charitatívna organizácia, ktorá do svojej opatery prijímala deti padlých matiek. Každý prípad sa dôsledne preveroval - posudzoval sa charakter žiadateliek i potenciál, ktorý mali preto, aby sa navrátili k slušnému spôsobu života. V prípade Ann Gidding sirotinec žiadosť zamietol, keď sa ukázalo, že žiadna pani Murrayová neexistuje.
Matka sa vzdáva svojho dieťaťa, zdroj: Foundling Museum
Tip Dievčaťa v Londýne: Foundling Museum v Londýne približuje návštevníkom dojemnú históriu opustených detí. Počas dvoch storočí jej fungovania bolo do opatery Foundling Hospital zverených až o 25 000 detí. Múzeum sa nachádza v areáli starej nemocnice na 40 Brunswick Square v Bloomsbury.
Na aké ďalšie historické obdobia by som sa podľa vás mala zamerať? Napíšte mi svoj názor na Instagrame tulave_dievca!
Použité zdroje:
- commons.lib.jmu.edu/mhr/vol14/iss1/3/
- bbc.co.uk/history/trail/victorian_britain/women_home/ideals_womanhood_06.shtml
- theguardian.com/lifeandstyle/2015/sep/19/victorian-women-forced-to-give-up-their-babies-new-exhibition
- centaur.reading.ac.uk/50813/3/Shapland%20et%20al_Medieval%20Archaeolgoy%20accepted.pdf
- vindolanda.com/blog/roman-women-and-children-part-4
- museumoflondon.org.uk/discover/reading-between-lines-women-roman-tomb-monuments
- warwick.ac.uk/fac/arts/classics/warwickclassicsnetwork/romancoventry/resources/diversity/womeninbritain/