Blog, Strana 3

17 (ne)náhodných vecí, ktoré ma na živote v Londýne prekvapili
17 (ne)náhodných vecí, ktoré ma na živote v Londýne prekvapili

Ani sa mi nechce veriť, že od nášho návratu do Londýna ubehlo už osem mesiacov! KONEČNE som vybalila poslednú krabicu a Chalúpka vyzerá útulne a zabývane, ale aj tak ma tu každý deň čaká nejaké prekvapenie. 

A keďže viem, že medzi vami sú milovníci Londýna, ktorí radi sledujú naše každodenné príbehy a strasti aj slasti života emigrantov, rozhodla som sa spísať pre vás môj osobný zoznam vecí, ktoré ma na živote v Londýne prekvapili (a zistila som ich až tu).

Začneme zľahka:

1. V Londýne žije veľmi veľa líšok (vraj až 10 000) a zatiaľ čo v divokej prírode sú to krásne zvieratá, tu nám vedia poriadne strpčiť život: v noci rozhadzujú a vyžierajú odpadky a keď si niekde urobia brloh a vyvedú mladé, už sa ich nezbavíte! Problém nastane tiež vtedy, keď nájdete mŕtvu líšku u seba na záhrade alebo príjazdovej ceste - je vaša starosť postarať sa o jej odpratanie. 

2. Rastú tu palmy a voľne žijú papagáje. Aj teraz, v upršanej zime, vídam na stromoch škriekajúce zelené papagáje, ktoré sú to posledné, čo by som v Anglickú čakala. Je to pohľad, aký si veru ľudia bežne s Londýnom nespájajú! A pokiaľ ide o vysokánsky banánovník na našej záhrade, už rozmýšľam, či naňho mám rozvešať vianočné svetielka. 

3. Neprší tu tak veľa, ako si ľudia myslia. Áno, Anglicko je upršané a miestne počasie je známe svojou vrtkavosťou. Ale v Londýne priemerne prší menej než v Ríme, New Yorku či Sydney. Trik je v tom, naučiť sa oblečenie vrstviť a mať vždy po ruke dáždnik, keď nečakane spŕchne. Po mesiacoch života v Londýne som si už na ľahký dážď zvykla natoľko, že ho vlastne ani neriešim (napríklad, keď idem na vlak, tak si vždy poviem, že je zbytočné vyťahovať na 10 minút dáždnik).

Snímek obrazovky 2023-12-06 v 10.35.23

4. Metro má 12 liniek (vrátane novej - Elizabeth Line) a na juh od Temže takmer nejazdí: jazdia tu hlavne vlaky. Keď nás niekto príde navštíviť, často si neuvedomuje, aký veľký Londýn je. Presun z jedného miesta na druhé bežne zaberie aj hodinu a je to niečo, s čím sme sa už naučili žiť, hoci zo začiatku mi to prišlo veľmi otravné. Miestne Londýnčanky vo vlaku veľmi ľahko rozoznáte napríklad podľa toho, že sa vo vagóne bežne líčia alebo do práce vyrazia ešte s mokrými, umytými vlasmi (počas cesty im stihnú vyschnúť). Fakt nezveličujem! 

Vedeli ste? Jazda metrom v Londýne nemusí byť vždy len v podzemí, práve naopak: až 55 % tratí metra totiž vedie nad zemou! 

5. Nájom zhltne značnú časť nášho mesačného rozpočtu a okrem nájomného sa každý mesiac platí ešte “council tax”, ktorá sa líši podľa toho, v akej štvrti žijete. Čím luxusnejšia štvrť bližšie centru, tým vyššiu daň platíte. 

6. Vaše PSČ je strašne dôležité, môže sa totiž stať, že v Londýne je viacero ulíc s rovnakým názvom. Napríklad ulica, na ktorej bývame my, má svoju “menovkyňu” na severe Londýna. Písmená na začiatku PSČ vám na prvý pohľad napovedia, v ktorej časti Londýna sa daná adresa nachádza: S = South, SE = Southeast, W = West, a podobne. Číslovanie domov je občas podobne chaotické - stáva sa napríklad, že susediace domy majú čísla 20 a 21a. 

7. Nie je pravda, že je život v Londýne vo všetkom drahší ako na Slovensku. Napríklad bežné potraviny sú tu rovnako drahé alebo dokonca lacnejšie ako u nás. Vieme to porovnať, keďže často navštevujeme rodinu na Spiši a už sa mi viackrát stalo, že som za nákup v smižianskom Tescu dala viac než za rovnaký v Londýne. 

8. Práčka v kuchyni. Priemerné Londýnske byty sú veľmi stiesnené a je úplne bežné, že práčka sa nachádza v kuchyni, nie v kúpeľni. Už som zvyknutá na to, že v kuchyni cítim okrem sobotňajšieho obeda vôňu pracieho prášku a aviváže. A mimochodom, v anglickej kúpeľni nenájdete žiadnu elektrickú zásuvku - z bezpečnostných dôvodov tam musí byť dokonca aj svetlo nad umývadlom na šnúrku. 

9. Oslovenie “love” alebo “dear” nie je známkou flirtovania. Je to časté automatické oslovenie aj úplne cudzích ľudí a môže vás tak osloviť váš mäsiar aj kaderníčka.

10. Vlastniť auto sa môže poriadne predražiť. V Londýne zaviedli takzvanú ULEZ (ultra low emission zone) - zónu, v ktorej sa platí vysoký poplatok za emisie. Táto zóna zasahuje veľmi ďaleko (napríklad my bývame v Zóne 4 a ULEZ už platí aj tu) a jej rozširovanie majiteľov áut finančne dosť poznačilo. Presúvať sa autom hlavne počas dopravnej špičky (ktorá je v centre prakticky od rána do večera) je navyše veľmi neefektívne a možno aj preto aj boháči v Londýne bežne jazdia metrom. 

11. Psy cestujú londýnskou MHD zadarmo a nemusia mať náhubok. Neviem, ako je to v iných veľkomestách (lebo som si to zatiaľ nezisťovala), ale v Londýne je cestovanie so psom veľmi jednoduché. Kým v Brne som Fergymu vždy musela dať náhubok, tu nič riešiť nemusím. Stačí, že je na vodítku.

12. Státie v rade (anglicky queueing) je totálne bežná súčasť života. Najpopulárnejšie podniky často vôbec neprijímajú rezervácie a musíte si vystáť miesto. Predstavte si, že v už beztak preplnenom meste zaberá polovicu chodníka rada čakajúcich ľudí a vy sa snažíte predrať na metro. Nepríjemné. 

13. Oyster karta je prežitok: praktickejšie a aj cenovo výhodnejšie je používať obyčajnú platobnú kartu, ktorú si pri nástupe do metra či autobusu jednoducho bezkontaktne “pípnete”. Navyše tu fungujú denné a týždenné limity, ktoré sa vám automaticky započítavajú aj keď platíte kartou. Nemusíte si nič dobíjať ani kupovať lístok v automate. 

14. Londýnčania strašne rýchlo chodia! Až 1.4-krát rýchlejšie než je svetový priemer. Ich tempo vám možno zo začiatku príde extrémne, ale po čase si zvyknete a už o tom ani nepremýšľate.  

15. Ľudia v Londýne nehovoria len po anglicky, hovorí sa tu viac ako 300 jazykmi a je úplne bežné, že v obchode alebo reštaurácii natrafíte na niekoho, kto má oveľa horšiu angličtinu či prízvuk než vy. Nemá preto zmysel báť sa, že vaša angličtina zo školy nebude dosť dobrá - treba to proste skúšať a trénovať! 

PS: Nie je veľmi slušné pýtať sa v Londýne niekoho “Where are you from?” (Odkiaľ si) - to, že má niekto inú farbu pleti totiž absolútne neznamená, že je to cudzinec. Ak vás to však aj tak vyložene zaujíma, je zdvorilejšie spýtať sa: “Where is your accent from?” (Odkiaľ je tvoj prízvuk). 

16. Podobne ako v iných veľkomestách, aj v Londýne je časté, že sa určité ulice alebo štvrte neoficiálne “špecializujú” na nejaké remeslo. Napríklad na hlavnej ulici tam, kde bývame, nájdete blízko seba päť pánskych holičstiev, inde je zas vysoká koncentrácia krajčírstiev, a podobne. 

17. Londýn nemá iba jednu rieku (Temžu), ale tie ostatné sú dávno pochované pod zemou. Kedysi Londýnom pretekali rieky ako Tyburn, Fleet či Effra. Tieto “stratené rieky” (lost rivers) sú dnes  súčasťou kanalizácie a na niektorých miestach ich dokonca môžete počuť cez poklopy kanálov.

Bavia vás moje postrehy zo života v Londýne? Sledujte ma aj na Instagrame @tulave_dievca a žiadna novinka vám neunikne! 

Čítať článok
Zo života v Anglicku: Svätá hernička
Zo života v Anglicku: Svätá hernička

Keby ste mi povedali, že budem v Anglicku pravidelne chodiť dvakrát do týždňa do kostola, pravdepodobne by som na vás pozerala ako na zjavenie. 

Ja a kostoly, to platí jedine pokiaľ ide o architektonicky či historicky zaujímavú stavbu, alebo ak je v nich napríklad netradičná kaviareň. Nemyslím to vôbec v zlom: keďže nie som veriaca, jednoducho ich často nenavštevujem. 

Ale teraz som v jednom z nich ako doma. Predstavte si toto: 

Gotické oblúky, oltár, starobylé vitráže, kazateľnica. A vedľa toho trampolína, preliezky, detská kuchynka, domček pre bábiky, päť hračkárskych kočiarikov, penová podložka a koberec, na ktorom sa povaľujú desiatky autíčok. Celý kostol doslova bzučí hlasným detským smiechom a výskaním. Popod nohy sa mi motajú detičky s hasičskými helmami či v princeznovských kostýmoch navlečených cez legíny. Sem-tam sa mi na podrážku nalepí plastelína. Spievajú sa detské pesničky a čítajú knižky. 

Vídam tu deti oblečené v značkovom oblečení aj obnosených veciach zo sekáča. Vítaní sú všetci bez ohľadu na vieru či farbu pleti. Mimochodom: bábiky tu nemajú len jednu farbu pleti 🙂.

Snímek obrazovky 2023-11-30 v 15.52.53

Je tu celé parkovisko umelých autíčok, do ktorých si deti môžu sadnúť a “šoférovať” ich nohami ako Flintstonovci. Sem-tam sa niektoré z bábätiek (aj tých je tu plno a majú na boku vyhradenú sekciu na plazenie a batolenie) pokaká, ale smrad sa rýchlo vytratí, keď sa dotyčná maminka alebo tatino odoberie k prebaľovaciemu pultu. 

Začali sme sem s malým chodiť, keď sme sa prisťahovali a jeden sused mi na ihrisku náhodou prezradil, že miestny kostol organizuje v pondelky a stredy detskú skupinku. Čakala som všetko, ale určite nie CELÝ kostol premenený na herňu, takže už prvá návšteva ma nadchla, rovnako ako malého. Začínať život v zahraničí dokáže byť niekedy osamelé a čas strávený v tejto “svätej herničke” nám obom vždy dobre padne. Taká slepačia polievka pre dušu. 

O chod herničky sa spolu s farárkou starajú dobrovoľníci (vekovo sú to všetko dôchodcovia), ktorí sa vždy radi dajú do reči. Sú podľa mňa sami radi za spoločnosť a užitočné poslanie. Deti sa perfektne vyhrajú a pre dospelých je vždy pripravená káva a čaj - s mliekom alebo bez mlieka. A keďže sme v Anglicku, samozrejme nesmú chýbať sušienky. Za symbolické tri libry na dieťa, ktoré sa platia pri vstupe, je to viac než dosť!

Myslím, že je veľmi pekné, keď sa miestny kostol takto využíva pre účely celej komunity. V Anglicku je časté, že (anglikánska) cirkev organizuje rôzne charitatívne podujatia a bazáry, krúžky, stretnutia pre osamelých či výdajňu jedla pre chudobných. 

Podobnú funkciu majú samozrejme aj kostoly u nás na Slovensku, ale ja osobne som teda nevidela, že by sa celý kostol využíval napríklad ako detská herničkka (ak o nejakom viete, podeľte sa so mnou prosím o inšpiratívny príklad)... 

Dobro má veľa podôb a kostol plný hrajúcich sa detí VŠETKÝCH vyznaní, odtieňov pleti a sociálnych či rôznorodých rodinných zázemí je podľa mňa neskutočne užitočný štart pre moje dieťa. 

Takže chodíme do kostola. Každý týždeň poctivo!

Čítať článok
Podcast: Rozhovor o živote v Anglicku, knihe a materstve
Podcast: Rozhovor o živote v Anglicku, knihe a materstve

Žena naproti mne s tajomným úsmevom nalieva do hrnčekov kakao z termosky. Niečo na nej je éterické, priťahuje vás a zároveň máte pocit, že sa poznáte už večnosť.

Dlaňami objímam hrnček. Je teplý a vôňa kakaa, ktoré skoro nikdy nepijem (ani neviem prečo), ma príjemne šteklí v nose. Michaela mi pokynie, aby sme obe zatvorili oči a šepká slová, ktoré sú modlitbou a meditáciou zároveň. Chvíľu sme ticho, než sa obe napijeme. Pomaly, nikam sa neponáhľame.
 
Keď otvorím oči, znovu si uvedomím, kde sedíme. V nahrávacom štúdiu, obklopené mäkkými, odhlučnenými stenami. Nasadíme si slúchadlá a Míša mi vysvetľuje, že bude najlepšie, ak sa budem držať mikrofónového stojanu, aby môj hlas mal konzistentnú hlasitosť. Keby som sa totiž neustále opierala a mrvila, odrazilo by sa to na kvalite podcastu.
 
Obdivujem, ako toto drobné žieňa dokáže byť v jednej chvíli kňažkou a v druhej totálnou profesionálkou.
 
Začíname sa rozprávať a nasledujúca hodina a pol sa nesie na vlnách toho, čo máme rady obe - Anglicko. Míša tam tiež žila a pracovala, takže viem, že bude mať výborné otázky. Veď jej podcast Na vlnách kakaa počúvam už dlho! 🤎
 
Ak ste zvedaví, ako sa nám žije v Anglicku, ako sa písala kniha, prečo to bol pre mňa veľmi dôležitý moment v materstve a ako mi to pomohlo zvládnuť novú rolu maminky...
 
Čítať článok
Fotogaléria: Krst knihy Dievča v Londýne
Fotogaléria: Krst knihy Dievča v Londýne

Neboli ste na krste knihy? Nevadí. Pozrite sa na fotogalériu z večera, kedy sme Londýn preniesli na Slovensko. Všetkým úžasným a talentovaným ľuďom, ktorí ste z krstu knihy Dievča v Londýne urobili čarovný zážitok… ĎAKUJEM!

- Krstná mama: Miroslava Vaníková (Denník reportérky)
- Sudičky: Monika Tkáčová, Martina Vargová, Lýdia Iľková
- Moderátor: Farky
- Spev: Mária Gavláková
- Gitara: Branislav Muro Bodnovič
- Telefónna búdka: Katarína Purdová
- Výzdoba: Jarunka Jakubčáková
- Outfit: Marta Rękawek
 
Za poskytnutie nádherných priestorov kaštieľa ďakujem obci Smižany.
 
 
Čítať článok
Južný Londýn: 5 miest, ktoré vás milo prekvapia!
Južný Londýn: 5 miest, ktoré vás milo prekvapia!

Rivalita medzi severným a južným Londýnom je real, aspoň tak som počula. Konečný verdikt o tom, ktorá strana Temže je tá lepšia, nechám samozrejme na vás, ale dovoľte mi predstaviť vám zopár turistami takmer nepobozkaných miest na juhu, ktoré rozhodne stoja za návštevu! 

Greenwich

Okej, v Greenwich určite nejakých turistov stretnete, ale rozhodne nie toľko ako v centre. Odporúčam sa sem priplaviť loďou po Temži (Uber Boat, Thames Clipper), čo je samo o sebe super zážitok. Greenwich má svojskú, živú atmosféru a je to podľa mňa ideálne miesto na nekonečné prechádzky.

Čo tu nevynechať: 

  • Plachetnica Cutty Sark - jeden z posledných čajových kliperov (tea clipper) na svete 
  • Kráľovské observatórium a nultý poludník 
  • Nádherná Painted Hall v Old Royal Naval College
  • Greenwich Market - dodnes funkčná tržnica z 18. storočia + blší trh
  • Výhľad z Greenwich parku počas západu slnka - londýnsky horizont na dlani
  • Peší tunel pod Temžou - vraj tu straší! 

Dulwich

Dulwich som objavila len nedávno, ale určite sa veľakrát vrátim. Táto štvrť je synonymom pre butiky, nezávislé obchodíky a zaujímavú architektúru. Nájdete tu tiež nádherný rozľahlý park a krásnu internátnu školu (Dulwich College), ktorá vyzerá ako z filmu. 

Čo tu nevynechať:

  • Umenie v Dulwich Picture Gallery 
  • Prapodivný dom umelca Stephena Wrighta - House of Dreams
  • Horniman Museum and Gardens - nádherné záhrady!
  • Nákupy v Dulwich Village (pozor, je to tu posh, čiže drahé!)
  • Prechádzka v lesoch Dulwich Wood a Sydenham Hill Wood

Richmond-upon-Thames

Kto nikdy nebol v Richmond Parku na piknik, ten sa veru ani nemôže nazývať skutočným Londýnčanom! Je to jeden z najväčších londýnskych lesoparkov a voľne tu žijú stáda jeleňov a danielov, ktoré sú také krotké, že vám takmer žerú z dlane. Miestna štvrť je tiež krásna a nájdete tu plno fotogenických zákutí a príjemných podnikov. 

Čo tu nevynechať:

  • Úžasná botanická záhrada a skleníky Kew Gardens - rastie tu až 50 000 rastlín! 
  • Richmond Park - pozor, je naozaj veľký (radšej si požičajte bicykle)
  • Rozkvitnutá záhrada Isabella Plantation
  • Krásne zachovaný zámok Ham House
  • Lokálne trhy Duck Pond Market

Crystal Palace

Okolie Crystal Palace už celkom dobre poznám a musím povedať, že som úprimne nadšená! Štvrti dominuje veľký park, kde kedysi stál viktoriánsky sklenený palác (doslova Crystal Palace). Ten v tridsiatych rokoch 19. storočia vyhorel a dnes tu po ňom nájdete len nenápadné stopy (napríklad chátrajúce terasy, ružové sfingy a ďalšie sochy roztrúsené po parku). 

Miestne ulice ako Gipsy Hill sú situované do kopca s nádhernými výhľadmi na vzdialené londýnske mrakodrapy a v slnečnom počasí to tu až nápadne pripomína San Francisco. 

Čo tu nevynechať:

  • Voľne prístupné sochy dinosaurov v parku Crystal Palace - pochádzajú ešte z viktoriánskej éry! 
  • Víkendový blší trh Haynes Lane Market 
  • Crystal Palace Food Market - trh s jedlom a potravinami od miestnych dodávateľov 
  • Zaujímavé miestne podniky - bary, obchodíky a kaviarne
  • Crystal Palace Subway - nádherná viktoriánska stanica metra, ktorá je bohužiaľ verejnosti prístupná iba výnimočne! 
  • Fotogenické ulice v okolí Gipsy Hill

Battersea 

V Battersea sme bývali, keď sme v Londýne žili prvýkrát a prirástlo mi to tu k srdcu. Je to štvrť na južnom brehu Temže, čiže sa tu dajú podnikať nekonečné prechádzky popri rieke. 

Nie je tu rušno a turistu tu prakticky nestretnete, pritom tu je krásny Battersea Park (kde sa počas Bonfire Night konajú veľkolepé ohňostroje) a zrekonštruovaná budova bývalej elektrárne Battersea Power Station, kde môžete navštíviť zaujímavé reštaurácie alebo si len tak polebediť na lehátkach s ľadovou kávou v ruke. 

Čo tu nevynechať:

  • Battersea Power Station - miesto s úžasnou atmosférou
  • Battersea Park a jeho budhistická pagoda
  • Zaujímavé podniky - vyhlásené puby a nezávislé kaviarne (napríklad Coffee Affair,
  • Brickwood, Sendero, Kapihan)
  • Jedlo na Nine Elms Sunday Market
Čítať článok
Bol jeden kaštieľ
Bol jeden kaštieľ

Pár slov, ktoré som si pripravila na krst knihy a ktoré podľa mňa stojí za to zdieľať aj s vami...

"Prichádzam s rozprávkou,

ktosi ju našiel pod malou azalkou.

Tá rozprávka začína: Bol jeden kaštieľ...

Bol jeden kaštieľ na konci sveta.

Dnes už vám nepoviem, kde presne stál."

Vyrastala som kúsok od tohto kaštieľa. Som dieťa sídliska, síce len nášho malého smižianskeho, ale predsa len sídliska. Zažila som tu pády do žihľavy, korčuľovanie po zamrznutom Brúsniku, výmenný obchod s céčkami, hru na Krvavé koleno. A popri tom všetkom, čo som prežívala ako malé dievča, som celú tú dobu snívala.

Že jedného dňa budem cestovať po celom svete a dokážem veľké veci. Že budem ako moje hrdinky z knižiek, ktoré som mala rozčítané v každej izbe. Jana Eyrová, Lizzie Bennetová, Hermiona Grangerová. Robili mi spoločnosť a dodali odvahu písať prvé príbehy. Neskôr sa k nim pridali ozajstné hrdinky: učiteľky, ktoré ma hlásili na súťaže a podporovali moje prvé literárne pokusy, mamka, ktorá ma naučila milovať knihy a ktorá mi vždy vravela, že to raz dokážem, mladšia sestra, ktorá ma vždy na sídlisku bránila, keď sa mi niekto posmieval, že som bifľoška.

Vždy pri mne stál aj oddaný fanúšik ocko a časom sa pridal môj muž Romčík, najlepší kamarát, s ktorým si viem predstaviť ísť aj na koniec sveta. Vždy vie, ako ma rozosmiať a rozptýliť strach z prázdnej, nepopísanej strany. Je to hlavný hrdina mnohých príbehov. A napokon aj náš malý synček, ktorého fantázia ma každý deň dokáže prekvapiť.

Moja vysnívaná rozprávka sa vďaka veľkému šťastiu splnila, hoci to zďaleka nie je rozprávka a verte mi, že život v Londýne nie je len ideálny alebo vzrušujúci ako by ste čakali. Práve o tom som začala pred vyše piatimi rokmi písať svoj blog, Dievča v Londýne.

Chcela som zachytit všetky tie veci, ktoré sa nám tam stali. Stretnutia so zvláštnymi ľuďmi, našu každodennosť, humorné prešľapy, ktorých sme sa ako cudzinci dopustili, zaujímavé miesta, kam som náhodou zablúdila, keď som Romčíka ťahala za každou storočnou poštovou schránkou či stratenou zrúcaninou.

Milujem archeológiu a históriu a aj preto si občas všímam veci, ktoré sú pre ostatných neviditeľné. A možno práve vďaka tomu mi ľudia začali písať, že moje príbehy ich inšpirujú a ja som vedela, že TO je ono. V článkoch som ich brala na svoje prechádzky, ukazovala iný Londýn než ten z pohľadníc a Anglicko sa mi dostávalo čoraz viac a viac pod kožu. A z toho všetkého - inšpirovaná Londýnom, ale hlavne s krásnou podporou mojich čitateľov - sa pomaličky zrodila knižka Dievča v Londýne.

Na svojej ceste som natrafila na úžasných ľudí, bez ktorých by knižka nevznikla a ktorí jej venovali svoj talent a energiu.

Boli mnohí, ale spomenúť chcem hlavne moju korektorku a redaktorku Liu Paugsch, jej manžela Lorka, reportérku Mirku Vaníkovú, ktorá mi vždy dobre radila a urobila so mnou prvý rozhovor, vydavateľa Martina Tomana (a jeho manželku Lucku) z vydavateľstva Backstage Books, u ktorých doma sme knižku na zemi balili a posielali prvým čitateľom, či šikovného grafika Martina Stehlíka. Vďaka nim sa rukopis zo šuplíka premenil na knihu, ku ktorej si dnes môžete privoňať.

Hoci som navštívila veľa miest, nemyslím si, že sa inde žije lepšie ako tu u nás, alebo že sme “na konci sveta”. Londýn alebo Smižany, všade sa žije zle alebo dobre podľa toho, kam patrí vaše srdce. To moje sa našlo v Anglicku a jeho tlkot môžete cítiť na každej strane knižky…

Keď sa človek presťahuje do cudziny, môže sa zdať, že všetko doma zahodil za hlavu, ale nie je to pravda. Naopak - spomienky na domov si v sebe nesiete ako pevný bod. Pre mňa sú tým bodom ľudia, ktorí ma podporovali v písaní už od doby, kedy som počúvala Mandarínku Darinku. A som neskutočne šťastná, že mnoho z nich tu dnes stojí so mnou.

Viete… na každom sídlisku podľa mňa žije dievča (alebo chlapec) presne ako som bola ja. Taký malý kaštieľ uprostred panelákov, ktorý teraz úplne nezapadá, ale jedného dňa možno niečo dokáže. Človek s fantáziou, ktorú mu nikto nevezme. Som vďačná, že môžem nahlas povedať, ako veľmi som hrdá na to, odkiaľ som a čo všetko ste mi vy, ktorí tu ste teraz so mnou, za tie roky dali.

Patrí vám za to veľké ĎAKUJEM.

PS: Moja rodinka ma prekvapila nečakaným a úžasným darom - zohnali pre mňa starý písací stroj! Ešte stále tomu neverím!

Čítať článok