.png)
.png)
.png)
.png)
.png)
.png)
.png)
.png)
.png)
.png)
.png)
Život vo veľkomeste vezme celú vašu osobnosť a poriadne ňou zatrasie. Je to ako jazda rozhrkaným starým metrom, na konci ktorej ostanete úplne iní: ostrieľanejší, sarkastickejší, vynaliezavejší a… vyšinutejší než banda veveričiek na exkurzii do múzea búrskych orieškov. Stačí sa pozrieť na priemerný londýnsky vagón.
Sedí v ňom:
- minimálne jeden týpek, čo si nahlas spieva
- ďalší, ktorý si púšťa hudbu z mobilu, ale nepripojili sa mu bluetooth slúchadlá, takže to počuť na celý vlak
- žena s čerstvo umytými vlasmi a NATÁČKAMI, ktorá si ich predsa nebude sušiť doma, keď ju čaká 40-minútová cesta do práce
- tri ženy, ktoré si v pravidelnom rytme vlakovej súpravy nanášajú makeup a majú takú pevnú ruku, že by mohli robiť snajperky
- muž, ktorý zúrivo píše román do malého zošitka
- ďalší muž, ktorý mu ho očividne číta cez plece
- ten jeden človek, ktorému smrdia pazuchy
- žobrák, ktorý svoju prosbu o drobné predniesol v jambickom pentametri
- skupinka študentov na ceste zo včerajšieho koncertu
- skupinka aktivistov s transparentami na krabiciach od pizze, ktorí sa chystajú proti niečomu protestovať
- skupinka zúfalých turistov, ktorí netušia, ako sa dostanú z Bank Station na slobodu
- pani, ktorá sa práve s niekým veľmi verejne rozchádza cez telefón
- početná rodinka, ktorá si na sedačkách vybalila obed
- to jedno dieťa, ktoré nahlas búcha rúčkami o sklo a nadšene vrieska “ču-ču-tréjn” vždy, keď po druhej koľajnici prefrčí vlak…
…počkať, vlastne je dosť možné, že to dieťa je naše. Aspoň zapadáme!