Sú veci, ktoré sú pre väčšinu ľudí neviditeľné. Relikvie minulosti, ktoré na londýnskej architektúre zanecháva nepatrné stopy pre tých, čo chodia po meste a skutočne ho vnímajú. Stačí odložiť telefón, prestať sa ponáhľať a len tak sa… pozerať. 

Keď zabodnete svoj nos do zeme, možno si na historických budovách v centre všimnete malé, železom osadené “myšie diery” na úrovni chodníka. Niektoré z nich ešte stále majú uprostred kovovú priečku, ktorá kedysi slúžila veľmi praktickému účelu - Viktoriánci si o ňu otierali zablatené topánky predtým, než k niekomu prišli na návštevu. Ulice boli totiž bežne až po členky plné bahna a konského… ehm. Ani jedno z toho sa veru nepatrilo rozniesť hostiteľovi po drahých kobercoch. 

Ak niekde uvidíte z fasády visieť prevrátený tepaný roh pripomínajúci zmrzlinový kornút, s veľkou pravdepodobnosťou sa práve pozeráte na ďalšiu historickú vychytávku: zhasínač faklí. Používali ich takzvaní link-boys, nosiči faklí, ktorých si mohli chodci najať, aby ich previedli nočným Londýnom pred zavedením plynového a elektrického osvetlenia. Poplatok za služby link-boya bol jeden halier (farthing, minca s hodnotou štvrť starej penny) a ako už názov profesie napovedá, boli to často deti - chlapci. 

Keď sme pri osvetľovaní: v uliciach Londýna sa stále nachádza asi 1 500 funkčných plynových lámp a starajú sa o ne zamestnanci spoločnosti British Gas. 

Niektoré fasády v Londýne sú falošné, aby zachovali architektonickú jednotu mesta: keď pritom obídete blok, zozadu uvidíte, že ide o tenkú drevenú stenu, ktorá ukrýva nevzhľadné koľajnice metra. Falošné fasády rozozná len trénované či poučené oko - majú totiž naozajstné vchodové dvere, okná, balkóny a ďalšie prvky, ktoré dokonalo ladia so zvyškom budovy. Stačí sa však pozorne zadívať a všimnete si, že okná sú v skutočnosti zadebnené a dvere sa nedajú vziať za kľučku. Falošné fasády sa nachádzajú na adrese 23 - 24 Leinster Gardens. 

Falošná fasáda v Londýne (vchod vpravo)

Falošné fasády - pohľad z druhej strany

Druhá svetová vojna Londýn silno poznačila, ale o tejto zaujímavosti vám povie málokto: v East Ende a južnom Londýne sa dodnes nachádzajú oceľové zábradlia plotov, ktoré boli pôvodne vyrobené ako núdzové nosidlá na vynášanie obetí z trosiek počas náletov Luftwaffe. Dokonca sa na nich dajú rozoznať zakrivené miesta, ktoré slúžili ako držadlá nosidiel. 

Videli ste už niekedy ghost sign? Nejde o nič duchárske ani strašidelné, ale o názov, ktorý sa používa pre historické reklamy na stenách. Často už vonkoncom nesúvisia s tým, čo za obchod alebo podnik v budove sídli dnes, ale dokážu vám prezradiť, ako vyzerala ulica pred 50 alebo 100 rokmi. Okolo jednej vyblednutej ghost sign chodím každý deň domov z práce, podľa nápisu je to vintage reklama na puding a kukuričnú múku značky Peterkin (Peterkin’s Custard, Self-Raising Flour and Corn Flour). 

Ďalšiu ghost sign značku som si všimla neďaleko našej práce - zaujal ma obrovitánsky slogan “Take Courage”,  ktorý moje oči pritiahol, paradoxne, vo chvíli, kedy som sa necítila veľmi odvážne a mala som dosť pochmúrnu náladu. Až potom som zistila, že ide o slovnú hračku - Courage je názov lokálnej značky piva. 

Najčastejšia otázka, ktorú od sledujúcich dostávam je, či sa môžem podeliť o nejaké tipy, čo je v Londýne zadarmo. Samozrejme - veľmi rada! Skúste ma zastaviť.

Ak máte radi múzeá

Múzeami začneme, lebo v Londýne ich je zadarmo fakt veľa. Od tých najznámejších (Natural History Museum, British Museum) až po menej známe a tým pádom aj menej preplnené. 

 Iba podotknem, že hoci majú niektoré londýnske múzeá vstup zadarmo, sú vždy radi, ak im venujete aspoň nejaký symbolický dobrovoľný príspevok (buď v hotovosti alebo kartou), aby ste ich podporili. Aj vďaka tomu môžu tieto múzeá ostať prístupné naozaj pre všetkých bez rozdielov. Samozrejme je to len a len na vás - pustia vás tam aj bez platenia. 

V susedstve Natural History Museum nájdete hneď dve super múzeá, ktoré sú tiež zadarmo: Science Museum a Victoria & Albert Museum. To prvé je ohromitánske a užijete si ho, ak cestujete do Londýna s deťmi, ktoré majú radi vedu a technológie (je tam všetko od vesmíru a parných strojov po superpočítače či dejiny medicíny. Mňa napríklad zaujali železné pľúca, do ktorých sa kedysi umiestňovali pacienti s detskou obrnou). 

Victoria & Albert Museum

Victoria & Albert je viktoriánsky skvost od podlahy po strop naplnený plastikami, sochami, šperkami, maľbami, nábytkom, náhrobnými kameňmi spiacich rytierov a ďalším umením od výmyslu sveta. Je to najväčšie múzeum dekoratívneho umenia na svete a až sa čudujem, že to všetko sa dá vidieť úplne zadarmo. Dokonca aj budova múzea je umelecké dielo samo o sebe: jednotlivé haly sú nádherne symetrické a veľmi fotogenické. Múzeum má tiež príjemné nádvorie s fontánou a ozaj prekrásnu kaviareň (podľa niektorých jednu z najkrajších v Londýne, hoci ich ponuka pripomína skôr bufet). 

PS: Ak máte radi príbehy britskej monarchie, poteší vás tu napríklad korunka kráľovnej Viktórie, ktorú pre ňu nechal navrhnúť jej milovaný princ Albert. 

Výlet do Greenwich odporúčam každému, kto ide do Londýna na viac ako víkend. Okrem slávneho nultého poludníka tu nájdete hneď dve múzeá so vstupom zadarmo. National Maritime Museum si veľmi užijete s deťmi (majú aj úžasnú herničku s námorníckou témou, kde sa deti hrajú s rybárskymi sieťami, strieľajú loptičky z dela, napínajú lodné plachty či sa hrajú na tržnicu s rybami). Galériu Queen’s House zas ocenia milovníci architektúry, a to najmä fotogenické špirálovité schodisko The Tulip Stairs. 

The Tulip Stairs, Queen's House

Greenwich si nenechajte ujsť, ak radi navštevujete filmové miesta: v areáli Old Royal Naval College (ktorý je tiež prístupný zadarmo) sa natáčali Les Misérables, Thor, The Crown, Bridgerton, Napoleon, Cruella, Piráti Karibiku, Sherlock aj Enola Holmes, Skyfall a asi milión ďalších. Celý neuveriteľne dlhý zoznam filmov a seriálov nájdete tu.  

Z málo známych múzeí vám odporúčam Sir John Soane’s Museum. Vstupenky sa rezervujú online, ale nezaplatíte za ne ani penny. Múzeum je v skutočnosti súkromná rezidencia slávneho britského architekta Sira Johna Soana (ktorý navrhol budovu Bank of England) a pozostáva z dvoch susediacich domov prepojených do jedného fascinujúceho labyrintu. Prehliadka je jednosmerná a prechádzate sa tak uzučkými cestičkami, že musíte vtiahnuť brucho, aby ste sa nezasekli. Dom je plný umenia a sochárskych diel, je tu okrem iného aj egyptský sarkofág alebo návrh mauzólea, ktoré dal Sir John postaviť pre svoju milovanú manželku. Keďže Sir John bol architekt, aplikoval vo svojom dome rôzne optické triky, farebné sklá, šikovne schované svetlíky a ďalšie vychytávky, vďaka ktorým pôsobí stiesnený priestor nekonečným dojmom. 

Sir John Soane's Museum

Zadarmo je aj galéria moderného umenia Tate Modern, ktorá je veľmi priateľská k rodinám s deťmi - je tu napríklad interaktívna dielnička, deti môžu vytvárať svoje vlastné digitálne umenie, v celej budove sa dá dojčiť a je bezbariérová. Vystavujú tu všetko od Picassa a Pollocka po Andyho Warhola. Tate Modern stojí minimálne za nakuknutie, aj keď vás moderné umenie nebaví, je zaujímavá aj svojou surovou architektúrou. 

Niekoľko ďalších londýnskych múzeí zadarmo:

• Museum of London Docklands
• Museum of London (venované dejinám Londýna) 
• Imperial War Museum
• Grant Museum of Zoology
• Horniman Museum 

Prechádzky po Londýne

Romantická Hill Garden & Pergola v Hampsteade

Ak máte radi silné zážitky

Vstupné do St Paul’s Cathedral a Westminster Abbey je dosť vysoké. Chcete ušetriť a zároveň si z Londýna odniesť silný zážitok? Možno ste nevedeli, že do oboch týchto katedrál sa dá dostať úplne zadarmo: keď prídete na omšu. 

Večerná omša v St Paul’s Cathedral (Choral Evensong) je nádherný zážitok, z ktorého som mala zimomriavky po celom tele. Je to tradičná anglikánska omša s chlapčenským chórom a nemusím zdorazňovať, že obrovský priestor katedrály má fakt božskú akustiku. Evensong sa koná každý deň od 17:00, v nedeľu o 15:00 (ale pre istotu skontrolujte webové stránky, v katedrále sa niekedy konajú špeciálne eventy).  

Rozdiel oproti platenej turistickej prehliadke katedrály je ten, že vás nepustia všade (napríklad do kupoly) a počas omše nesmiete fotiť. Ak sa však budete správať úctivo a potichu, môžete si nájsť miesto v lavici a vychutnať si posvätnú atmosféru miesta, kde mala svadbu princezná Diana. To isté platí pre Westminster Abbey a ich večerné omše. 

Vedeli ste, že St Paul's Cathedral sa dá navštíviť aj zadarmo?

Ak máte radi výhľady

Najznámejšia voľne prístupná vyhliadka v Londýne je jednoznačne Sky Garden - záhrada na streche mrakodrapu Walkie-Talkie. Vstupenky si musíte rezervovať dopredu online a pozor, číhajte na ne, lebo bývajú rýchlo preč. Sú však zadarmo. Záhrada býva plná ľudí, ale je odtiaľ úžasný výhľad a je to dobrý zážitok (ak sa nebojíte výšok). 

Sky Garden je zadarmo, ale rezervujte si ju včas!

Nedávno otvorili novú vyhliadku Horizon 22, ktorá je ešte vyššie položená ako Sky Garden a ponúka božské 300-stupňové výhľady. Je taktiež prístupná zadarmo a býva dosť rýchlo obsadená, ale ak idete iba v malej skupinke, skúste sa tam zastaviť a cez QR kód si na mieste rezervovať takzvaný walk-in ticket - stáva sa, že ľudia prehliadku na poslednú chvíľu zrušia alebo sa nedostavia a takmer vždy sa tam dá prekĺznuť. 

Menej známa - ale moja najobľúbenejšia - je vyhliadka The Garden at 120 na Fenchurch Street. Oproti vyššie menovaným je síce nízko položená (len na pätnástom poschodí), ale zato pod holým nebom a s krásnymi pohľadmi na okolité mrakodrapy. Je to veľmi fotogenická terasa, po ktorej tečie voda a na jar tu kvitnú popínavé vistérie. Najkrajšia je tesne pred západom slnka počas “zlatej” hodinky.

Vyhliadka Horizon 22

Strešná záhrada The Garden at 120 (Fenchurch St)

Ak máte radi prechádzky

To najlepšie, čo je na Londýne zadarmo, sú podľa mňa prechádzky. Som túlavá duša a milujem sa len tak zamotať medzi krásne fotogenické uličky mews alebo nečakane odbočovať a bez mapy objavovať jednotlivé štvrte Londýna. Každá má totiž iný ráz a málokto si uvedomuje, že Londýn je podobne ako iné veľkomestá poskladaný z celej mozaiky bývalých “dediniek”, ktoré sa v priebehu vekov ku nemu prilepili a splynuli s ním. 

Medzi moje najmilšie miesta v Londýne patria (pozor, niektoré sú ďalej od centra):

• Hampstead 
• South Kenginston 
• Marylebone
• Notting Hill
• Dulwich Village
• Little Venice
• Richmond
• Chiswick

Londýnska ulička mews

Čo sú to mews? 

Mews sú uličky plné charakteru a pomalej atmosféry, ktorými je Londýn popretkávaný (je ich vraj okolo 8000). Spoznáte ich podľa typických radových domčekov, ktoré kedysi slúžili ako stajne a ubytovanie služobníctva a práve preto sa mews nachádzajú vždy blízko luxusnejších elegantných štvrtí ako napríklad Belgravia, Kensington či Mayfair. Nejazdia po nich autá, sú preto veľmi tiché a vydláždené nepravidelnými dlažobnými kockami, ktoré im dodávajú ich typický šarm.  

Niekoľko tipov na krásne mews:

• Kynance Mews (South Kensington)
• Cranley Mews (South Kensington)
• Holland Park Mews (Kensington) 
• Warren Mews (Marylebone) 
• Reece Mews (Kensington) 
• Kendrick Mews (Kensington) 
• Lansdowne Mews (Holland Park)
• Ladbroke Mews (Notting Hill)
• St. Luke’s Mews (Notting Hill)
• Pottery Lane (Notting Hill) 
• Ennismore Mews (Knightsbridge)
• Conduit Mews (Paddington) 
• Radnor Mews (Paddington) 
• Bathurst Mews (Paddington) 
• Hyde Park Garden Mews (Westminster)

Že nie ste až takí romantici a chcete prechádzku z iného súdka? Potom vám odporúčam návštevu Camden Town, londýnskeho Chinatownu alebo štvrte Shoreditch, ktorá je na každom kroku prešpikovaná úžasným pouličným umením. V Camden Town si cvaknite fotku so sochou speváčky Amy Winehouse alebo sa odvážte do cyberpunkového rave obchodu CyberDog, kde všetko bliká a tancujú tam živé tanečnice v klietkach. Predávajú tam okrem iného svetielkujúce vibrátory, ale o zážitky tam rozhodne nie je núdza. 

House of MinaLima

Ak máte radi Harryho Pottera

Povedzme si to nahlas: koľkí z nás boli v Londýne (alebo sem plánujú prísť), aby sa mohli pozrieť do filmových štúdií Warner Bros, kde sa natáčal Harry Potter? A koľkí z nás by radi navštívili v Londýne úplne všetko, čo sa čarodejníckeho sveta týka? 

Našťastie sa veľa z toho dá vidieť úplne zadarmo. Napríklad uličky Cecil Court a Goodwin’s Court, ktoré kde určite stretnete nejednu skupinku na Harry Potter tematickej prechádzke. 

Cecil Court je prezývaná “bookseller’s row” a je to ulička kníhkupcov a antikvariátov. Nachádza sa tu aj skutočné magické kníhkupectvo, kde si môžete nechať vyveštiť z ruky alebo si kúpiť encyklopédiu najmagickejších miest Británie. Goodwin’s Court je historická a zastrčená ulička, ktorá akoby zamrzla v dickensovskej ére a ak sa tu náhodou ocitnete sami, stačí vytiahnuť čarodejnícky prútik a o dokonalé fotky máte postarané. 

Žiaden pravý fanúšik HP by nemal vynechať House of MinaLima. Je to čarovný malý obchodík, ale v suteréne sa ukrýva miniatúrna galéria zasvätená rekvizitám a grafickým kúzlam z filmového a knižného sveta Harryho Pottera. MinaLima je totiž grafické štúdio, ktoré má na svedomí všetky filmy a navrhovali napríklad etikety elixírov, čarodejnícke učebnice, Záškodnícku mapu (Pobertův plánek) či plagáty hľadaných väzňov z Azkabanu. Vstup je zadarmo, hoci ja som odtiaľ ani raz neodišla bez toho, aby som si kúpila aspoň zápisník.

St Pancras International 

Goodwin's Court

No a samozrejme v tomto článku nesmie chýbať vlaková stanica King’s Cross. Na King’s Cross sa nachádza nástupište 9 a ¾, v skutočnosti vozík s kuframi zapustený do tehlovej steny, pri ktorom sa môžete zadarmo vyfotiť a ešte vám ku tomu požičajú aj šál podľa vašej fakulty (Chrabromil, Bifľomor, Slizolin, Bystrohlav) a čarovný prútik. Musíte si ale vystáť radu, ktorá sa niekedy ťahá až vonku a ľudia na fotku čakajú aj vyše hodiny (ja som mala vždy šťastie + skontrolovala som si vyťaženosť cez Google mapy). Fotomiesto patrí ku oficiálnemu HP obchodu so suvenírmi The Harry Potter Shop at Platform 9 ¾, kde kúpite všetko od habitov po kľúčenku s Hedvigou. 

Susedná historická budova stanice St Pancras International si zahrala vo filme Harry Potter a Tajomná komnata - určite si vybavíte záber, v ktorom Harry a Ron ukradnú modré auto Ford Anglia pána Weasleyho a letia v ňom ponad stanicu do školy. Opäť si na fotky odporúčam pribaliť minimálne čarovný prútik, budú epickejšie. 

Medzi ďalšie HP filmové miesta v Londýne patrí Millenium Bridge (pamätáte sa, ako ho Smrťožrúti pri svojom nálete celý rozkývali a zničili?), Piccadilly Circus (kam sa Hermiona s Ronom a Harrym premiestnila zo svadby Billa a Fleur vo filme Harry Potter a Dary smrti 1) a tržnica Leadenhall Market (Hagrid a Harry tadiaľto idú do Šikmej uličky v prvom filme). 

Leadenhall Market v noci

Aj toto sa dá nájsť na brehu Temže (mudlarking)

Ak máte radi archeológiu/históriu

Londýn založili Rimania, hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá. Veď kto by v meste Sherlocka Holmesa a čaju o piatej hľadal gladiátorov? Keď sa však pozorne dívate, natrafíte na zaujímavé miesta spojené s dejinami rímskeho Londínia, ktoré sú prístupné úplne zadarmo. 

V podzemí galérie Guildhall je schovaný prastarý rímsky amfiteáter (London's Roman Amphitheatre), kde kedysi skutočne zápasili gladiátori. Pod sídlom mediálnej spoločnosti Bloomberg sú zas verejnosti sprístupnené odkryté archeologické vykopávky rímskeho chrámu, ktorý patri tajnému kultu boha Mithrasa (Roman Mithraeum). Sú tajomne nasvietené a sprevádza vás hudba a recitovanie latinských žalmov, čiže je to nezabudnuteľný zážitok. Prehliadku si musíte rezervovať dopredu, ale neplatí sa za ňu. 

Zrúcaniny Mithrasovho chrámu pod budovou Bloomberg

Kostol All Hallows by the Tower ukrýva malé archeologické múzeum v krypte (Crypt Museum), kde sa okrem iného budete prechádzať po terakotových podlahách, po ktorých kedysi kráčali Rimania. Hovorí sa vraj, že keď na nich budete dlho stáť, vrátite sa v čase do rímskej éry. Mne sa to, žiaľ, nepodarilo! 

TIP: Ak máte v Londýne viac času a chceli by ste zažiť niečo naozaj netradičné, prihláste sa na mudlarking tour, prechádzku s archeológom, počas ktorej budete prehľadávať breh Temže a hľadať stratené artefakty. Nájsť sa dajú črepiny keramiky, ale aj tabakové fajky či staré mince. Poklady si síce nesmiete nechať, ale spoznáte Londýn z nového uhla a dozviete sa, ako je Temža úzko prepojená s jeho dejinami. Za mudlarking tours sa síce platí, no nedalo mi ich nezmieniť. 

Páčili sa vám moje tipy? Dajte mi o tom vedieť na Instagrame @elliesediva.

Ako vyzerá každodenný život mamy v Londýne? Často s vami v príbehoch zdieľam ten svoj, ale dnes si spolu posvietime na to, čo ma fascinuje najviac - históriu. Ako žili londýnske mamy v rímskej, tudorovskej či viktoriánskej ére? S akými problémami dennodenne zápasili a čo o nich vieme vďaka archeologickým nálezom a dobovým prameňom? 

Rímska mama 

Volám sa Claudia Martina, mám 19 rokov. Som vzorná manželka Anencleta a matka jeho detí. Ja som slobodná Rimanka, ale muž, ktorého som si vzala, je otrokom rímskeho impéria. Náš život sa však nepodobá životu otrokov. Žijeme v skromnom, ale peknom dome v Londíniu a mojou povinnosťou je starať sa o chod domácnosti. Mužov plat je dostatočný na to, aby sme si najímali dojku. 

Teraz čakáme ďalšie dieťa a naše dni ubiehajú v harmónii. S priateľkami navštevujem verejné kúpele, nosím vlnené alebo ľanové šaty s brošňou a mám krásne medené náramky. Viem písať a čítať po latinsky a dorozumiem sa aj britonskou rečou, keď chcem na tržnici vyjednať lepšiu cenu. Keď sa dieťa narodí, pôjdem do chrámu poďakovať bohyni Juno Lucina a poprosiť ju, aby mu dopriala dlhý život. 

Fakt: O skutočnom živote Claudie Martiny sa toho veľa nevie. Jej meno a vek (dožila sa len 19 rokov) sa dozvedáme z nápisu na náhrobku, ktorý jej venoval manžel. Keďže bol otrokom a ona slobodnou Rimankou, šlo pravdepodobne o manželstvo s cieľom legitimizovať Anencletovo prijatie do rímskej spoločnosti. 

Tip Dievčaťa v Londýne: Neďaleko mrakodrapu 30 St Mary Axe (Gherkin) archeológovia vykopali hrob neznámej mladučkej Rimanky, ktorá mala iba 13-17 rokov a žila v rokoch 350-400 nášho letopočtu. Nič viac sa o jej príbehu nevie, ale po skončení výskumu ju opäť pochovali na rovnaké miesto, ktoré je dnes označené vavrínovým vencom a pamätnou ceduľou s nápisom “To the spirits of the dead the unknown young girl from Roman London lies buried here.” Nájdete ho? 

Tudorovská mama

Volám sa Gillian Averell a môj život visí na vlásku. Som dcéra pekára, ale v roku 1578 som sa vydala za učiteľa a farského úradníka Williama Averella. Porodila som mu 16 detí a ďalšie nosím pod srdcom. Žijeme v hroznej dobe. Londýn sa ešte nespamätal z nedávnej vlny čiernej smrti, ktorá nemilosrdne vyhladila mnoho našich príbuzných a susedov. Môj muž o tom vedie presné záznamy. Hovorí sa, že Londýn opustillo na 15 tisíc duší a ďalšie tisíce v okolitých farnostiach. Bojím sa aj dýchať, každý deň sa modlím, aby nastali lepšie dni. 

Moje ruky sú plné mozoľov od ťažkej každodennej práce, hoci staršie deti mi pomáhajú. Ulice, po ktorých každý deň kráčam, sú špinavé a páchnu močom a zvieracou krvou. Dvíha sa mi z toho žalúdok. Slamené strechy domov sa takmer dotýkajú a zakrývajú nebo. Na dverách tam, kde sa usadil mor, ešte stále svietia červené kríže. Ach, bože, čo len s nami bude?

Fakt: V rokoch 1592–1593, počas vlády kráľovnej Alžbety I., v Londýne zúrila jedna z mnohých epidémií moru. Situácia bola natoľko vážna, že sa celý kráľovský dvor musel presunúť do Windsoru. Gillian Averell ani jej manžel sa morom nenakazili, Gillian však umrela v roku 1596 po pôrode ich sedemnásteho dieťaťa. 

Tip Dievčaťa v Londýne: Neďaleko londýnskeho Charterhouse odkryli počas stavby metra Elizabeth Line hromadný hrob (plague pit), v ktorom bolo pochovaných až 10 000 obetí morovej epidémie z rokov 1347-1351. Výskum potvrdil, že v kostrách sa vyskytovala baktéria Yersina Pestis, spojená s čiernou smrťou. Jednu z obetí moru môžete vidieť vystavenú v Charterhouse múzeu, ktoré je prístupné zadarmo. 

Čierna smrť v Londýne, zdroj: Alamy

Viktoriánska mama 

Volám sa Ann Gidding a mám 21 rokov. Pracujem ako slúžka istej pani Murrayovej na ulici Wilton Crescent číslo 16. Práve tu som sa nešťastne zamilovala do lokaja, Johna Harewooda. Keď som zistila, že s ním čakám dieťa, opustil ma. Ako mám uživiť malé dieťa, keď v tomto prekliatom meste sotva vyžijem sama? Všetci sa na mňa pozerajú cez prsty ako na padlú ženu bez budúcnosti. Láska sa stala mojím prekliatím. 

Nemám inú možnosť než sa dieťaťa vzdať. Počula som o sirotinci, ktorý je slušný a o deti sa dobre postarajú. Musím ale nechať spísať akúsi petíciu, lebo si vyberajú, ktoré ženy prijmú a ktoré odmietnu. Ak si ma vyberú, ja i moje dieťa máme nádej aspoň na nejaký život. 

Fakt: London Foundling Hospital bola viktoriánska charitatívna organizácia, ktorá do svojej opatery prijímala deti padlých matiek. Každý prípad sa dôsledne preveroval - posudzoval sa charakter žiadateliek i potenciál, ktorý mali preto, aby sa navrátili k slušnému spôsobu života. V prípade Ann Gidding sirotinec žiadosť zamietol, keď sa ukázalo, že žiadna pani Murrayová neexistuje. 

Matka sa vzdáva svojho dieťaťa, zdroj: Foundling Museum

Tip Dievčaťa v Londýne: Foundling Museum v Londýne približuje návštevníkom dojemnú históriu opustených detí. Počas dvoch storočí jej fungovania bolo do opatery Foundling Hospital zverených až o 25 000 detí. Múzeum sa nachádza v areáli starej nemocnice na 40 Brunswick Square v Bloomsbury. 

Na aké ďalšie historické obdobia by som sa podľa vás mala zamerať? Napíšte mi svoj názor na Instagrame tulave_dievca! 

Použité zdroje: 

• commons.lib.jmu.edu/mhr/vol14/iss1/3/ 
• bbc.co.uk/history/trail/victorian_britain/women_home/ideals_womanhood_06.shtml 
• theguardian.com/lifeandstyle/2015/sep/19/victorian-women-forced-to-give-up-their-babies-new-exhibition 
• centaur.reading.ac.uk/50813/3/Shapland%20et%20al_Medieval%20Archaeolgoy%20accepted.pdf 
• vindolanda.com/blog/roman-women-and-children-part-4
• museumoflondon.org.uk/discover/reading-between-lines-women-roman-tomb-monuments 
• warwick.ac.uk/fac/arts/classics/warwickclassicsnetwork/romancoventry/resources/diversity/womeninbritain/