Tí, čo ma sledujete dlhšie, už viete, že som nepokojná duša so srdcom na dlani, ktorej najväčší dar je písať všelijaké príbehy o tom, čo sa jej v živote deje (napríklad teraz sa mi deje Londýn). A pre tých, ktorí ste Dievča objavili len nedávno… tu je 15 náhodných faktov o mne:
- Odmalička som chcela byť spisovateľka a svoje prvé príbehy som písala na starožitnom písacom stroji od babky, ktorý bohužiaľ asi skončil v kovošrote.
- Keď ma niečo chytí, dokážem tým byť riadne posadnutá: mala som obdobie, kedy som fanaticky zbožňovala Írsko (dnes je to viac Škótsko), vyznávala novodobé čarodejníctvo Wiccu, nosila zásadne iba čiernu či študovala absolútne všetko spojené so životom cisárovnej Alžbety.
- Vyštudovala som blízkovýchodnú archeológiu a počas štúdia som jazdila na vykopávky do Sýrie či do Turecka. Bola som na doktoráte, keď som si našla prvú brigádu ako copywriterka. Napokon som sa rozhodla, že mi copywriting dáva viac voľnosti (nielen finančnej) než akademická dráha. Archeológia je moja veľká láska.
- Keď počujem škótsky alebo írsky prízvuk, je mi straaaaaaaašne dobre. Občas sa pristihnem, že podvedome napodobňujem írsky prízvuk, keď hovorím po anglicky. Ako Saoirse Ronan.
- Máme jazvečíka Fergusa, ktorý je strašne tvrdohlavý, uštekaný a smiešny. Milujem ho a beriem ho ako člena nášho šedivého klanu.
- Ako malá som si poranila nerv v prostredníku na pravej ruke a stratila som schopnosť ho ohnúť. Podľa toho dodnes rozlišujem, ktorá moja ruka je pravá.
- V Londýne mám najradšej park St Dunstan in the East, ktorý vznikol v ruinách zničeného kostolíka. Je to tiché a krásne miestečko učupené prakticky v tieni mrakodrapov. Milujem, ako dýcha históriou.
- Keby som nežila v Anglicku, moja druhá voľba by bola Kanada.
- Moje vysnívané krajiny, kam by som sa chcela pozrieť, sú Madeira a India. Rada by som sa tiež na dlhšie vrátila do Japonska, z ktorého som videla len Tokyo.
- V Londýne bývame v prenajatej chalúpke, ktorá je vyše 150 rokov stará a bola postavená počas viktoriánskej éry. Je útulná, plná charakteru a občas nám tu všetko padá na hlavu, ale mám ju rada (hoci náš obstarožný bojler vydáva zvuky ako Titanic po narazení do ľadovca a začala som ho preto prezývať Vorvaň). Chalúpku zdieľame ešte s jedným pánom, ktorý býva v druhej, samostatnej polovici, a najnovšie s myškou, ktorá sa nám v noci zakráda po kuchyni.
- Veľmi rada spievam a chodím na karaoke, ale iba v spoločnosti priateľov. Nemám spevácke ambície a karaoke bol pre mňa zo začiatku spôsob, ako sa donútiť vyliezť z komfortnej zóny. Navonok tak nepôsobím, lebo mám plno skúseností s rozprávaním na verejnosti (chvíľu som napríklad prednášala na Filozofickej fakulte či vystupovala vo vedeckom stand-up projekte Science Slam), ale stáť s mikrofónom na pódiu je pre mňa v skutočnosti vrchol úzkosti, keďže bojujem s pokriveným sebahodnotením.
- Knihu Dievča v Londýne som chodila písať do kaviarní počas materskej (vždy, keď som mala možnosť, že mi malého niekto strážil alebo s ním bol manžel). Väčšinu kapitol som však mala vymyslenú už dávno predtým - vyplynuli z môjho blogu, ktorý som začala písať, keď sme prvýkrát žili v Londýne. Práca na rukopise bola akoby ste vypustili fontánu: všetko akoby zrazu chcelo na papier!
- Dievča v Londýne nie je moja prvá kniha. Na strednej škole som spolupracovala so spisovateľom a historikom Milošom Jesenským a dodala som mu texty o histórii čarodejníckych procesov na Slovensku do knihy Čarodejnice, alchymisti a hľadači pokladov na Slovensku.
- Som vydatá za Čecha a už od vysokej školy som bývala prevažne v Brne, čiže moja slovenčina je chtiac-nechtiac “obohatená” o čechizmy. Dlho som tomu odolávala, ale dnes svoju domácnosť vnímam (aj vďaka nášmu synčekovi) ako zmiešanú česko-slovenskú a mám to na nej rada. V zahraničí sa rozdiely medzi našimi národmi dosť stierajú a sústredíme sa viac na to, čo máme spoločné.
- Moje obľúbené knihy sú Anglický pacient (Michael Ondaatje) a Brooklyn (Colm Tóibín). Môj obľúbený film je Far from the madding crowd (2015), hoci najčastejšie dookola pozerám Harryho Pottera. Always.
.png)
.png)
.png)
.png)
