Keď som sa mala prvýkrát sťahovať do Londýna, s pár najbližšími priateľmi sme sa stretli v brnenskom bare na rozlúčkovom drinku. Zhruba v tej dobe som mala aj narodeniny, takže si pre mňa pripravili rôzne prekvapenia a darčeky. Potešil ma každý, ale pri pohľade na obsah jednej jedinkej obálky od mojich kamarátov Lucky a Davida som sa fyzicky roztriasla nadšením.
Darovali mi totiž prehliadku filmových štúdií Warner Bros, v ktorých sa natáčal Harry Potter. Vybrali sme sa tam na konci augusta a poviem vám, že takéto motýliky v bruchu som nemala hádam od svojej prvej pusy na základke! Patrím samozrejme ku potterovskej generácii detí, ktoré s knižkami vyrastali (prvú knižku som čítala v rovnakom veku, v akom bol Harry) a milujem aj filmy, takže som vedela, že to pre mňa bude životný zážitok.
Chvíľu som zvažovala, že si na túto príležitosť kúpim vlastný habit a čarovný prútik, aby to bolo špeciálnejšie, ale napokon som sa rozhodla ísť ako obyčajný mukel (česky = mudla). Myslím, že Romčík bol za toto rozhodnutie vďačný, aj keď odo mňa už ho nič neprekvapí.
Štúdiá sa nenachádzajú priamo v Londýne, ale v mestečku Watford zhruba 20 míľ na severozápad. Dostanete sa sem vlakom do stanice Watford Junction a odtiaľ kyvadlovými autobusmi. Na počudovanie sa nejedná o rytierske autobusy, ten filmový ale v štúdiách skutočne parkuje. Už príchod do štúdií bol epický, keďže nám nad hlavami visel ohromitánsky a veľmi realistický drak pripravený zaútočiť na tých, ktorí si nebodaj zabudli vstupenku doma.
Popísať všetko, čo sme v štúdiách videli, je nemožné, pretože som odchádzala totálne preplnená dojmami a zážitkami. Strávili sme tam štyri hodiny a určite by sme zostali ďalšie štyri, keby už nezatvárali! Pokúsim sa vystihnúť aspoň to (podľa mňa) najzaujímavejšie.
Hneď na začiatku na nás nastražili nostalgickú pascu, ktorá ma okamžite teleportovala do minulosti - nakukli sme do komory pod schodami, v ktorej Harry vyrastal. Je presne taká, ako ju poznáte z filmu: vrátane cínových vojačikov, okuliarov a obnoseného oblečenia po Dudleym Dursleym :).
Cez honosnú bránu sme potom vošli do Veľkej siene, ktorá mi prišla neskutočne reálna a pôsobivá. V krboch plápolal umelý oheň, ktorý sa akoby odrážal do vysokých vitrážových oknách, na konci miestnosti stáli figuríny profesorského zboru - Dumbledore, Hagrid, profesorka McGonagallová a Snape - a na dlhokánskych poškriabaných stoloch boli pripravené kalichy a taniere, akoby sa na nich každú chvíľu mala zhmotniť hostina, ktorú sem poslali škriatkovia z podzemia hradu… Ilúzia bola takmer dokonalá, ale stačilo pozrieť sa hore, kde kulisy končili a človek si uvedomil, že naozaj stojí vo filmovom štúdiu. Podobný pocit som v štúdiách mala po celú dobu: na chvíľu som sa vždy ocitla v kúzelnom svete Harryho Pottera a úplne zabudla na realitu, ktorá sa potom prihlásila, keď som si všimla lešenie, zábradlie či informačnú ceduľu…
Nie som si istá, podľa čoho sú jednotlivé exponáty a kulisy v štúdiách usporiadané, prišlo mi to dosť náhodné, ale vôbec mi to nevadilo. Vďaka zdanlivému chaosu totiž ľudia okolo nás vírili ako spomienky v Mysľomise a každú chvíľu nadšene výskali, keď si všimli niečo, čo ich zaujalo či prekvapilo: portrét Tučnej dámy, plesové šaty Hermiony Grangerovej, zrkadlo z Erisedu, Trojčarodejnícky pohár, Harryho neviditeľný plášť, karmínovočervený kameň mudrcov, parochňu Bellatrix Lestrangeovej…
Netušila som, koľko parochní sa vo filmoch použilo, ani to, že ich nosili napríklad aj predstavitelia Freda a Georga Weasleyovcov (vždy som si myslela, že to sú prirodzene ryšaví herci). Prakticky na každom kroku sa tu potkýňate o figuríny vo filmových kostýmoch, najviac ma rozosmial Snape oblečený ako Nevillova stará mama aj s vypchatou supicou na klobúku.
Chrabromilská klubovňa bola pre mňa skvelou príležitosťou prvýkrát v živote poriadne preskúmať gobelíny a potréty na stenách. Bohužiaľ sa s nami žiaden obraz nedal do reči, večná škoda! Podobne v kozube chýbala Siriusova hlava z horiacich uhlíkov, ktorú som si tam okamžite predstavila. V chlapčenskej spálni to vyzeralo, akoby ju čarodejníci len na chvíľu opustili - pod posteľami s baldachýnmi trónili kufre s iniciálami Harryho Pottera, Rona Weasleyho či Deana Thomasa a na stoličkách sa váľali školské habity. Dokonca sa tam sušili vlnené ponožky, posledný metlobalový zápas sa asi hral v daždi. :)
Brutálnu dávku nostalgie som pocítila v Dumbledorovej pracovni, ktorá je skutočnou miestnosťou, kam sa vchádza cez vysokánsky gotický oblúk (majú tam aj otočný tajný vchod s kamennou príšerou, ale na moje heslo “citrónový drops” prekvapivo nereagovala). Pracovňa je samozrejme až po strop plná kníh a čudesných magických prístrojov a v rohu stojí skriňa plná spomienok vo vratkých skúmavkách.
V učebni elixírov som si všimla, že sa niektoré kotlíky samé miešajú a na špinavých stoloch sa povaľovali učebnice a tajomné prísady. Na zaprášených fľašiach (je ich tu viac ako 1000) dokonca rozoznávam zopár nápisov, napríklad koreň asfodelu, esencia paliny pravej či “šťava zo skákavého pavúka”. V Hagridovej chatrči sme sa dozvedeli o tom, ako filmári nafingovali Hagridovu obriu postavu (napríklad pomocou perspektívy) a o kúsok ďalej zas rázne skúšam povedať “hop”, na čo mi metla sama skočí do dlane!
S malou dušičkou som vstúpila do strašidelného Zakázaného lesa, kde som sa poklonila hipogrifovi Hrdozobcovi. Poklonil sa naspäť, takže som ho smela pohladiť. Nakukli sme do kuchyne pani Weasleyovej, kde sa nad kreslom sám štrikoval sveter a panvica v dreze sa sama umývala. Preskúmali sme dokonalú repliku Rokfortského expresu vrátane vagónov zariadených podľa jednotlivých dielov filmu.
Navštívili sme obývačku Dursleyovcov aj pracovňu Dolores Umbridgeovej, pošteklili chlpatého Aragoga, obdivovali lietajúci Ford Anglia, zľakli sa Batildy Bagshotovej a uronili slzu pri Dobbyho drobunkej (a veľmi realistickej) figuríne odetej do zakrvácanej obliečky od vankúša. Prechádzali sme sa po Šikmej uličke, ktorá je “v životnej veľkosti” vrátane výkladov čarodejníckych obchodov. Nimbus 2000 je stále na predaj! Poklebetili sme so zachmúrenými škriatkami v Gringott banke. A takto by som mohla pokračovať ešte týždeň. Čudujem sa, že sa mi v noci nesnívalo o vlkolačích hlavách, smrťožrútoch, nafúknutých tetách a testraloch.
Ak podobne ako ja patríte k tým deťom, ktoré kedysi pod perinou čítali najnovší diel knihy len s baterkou (lebo mobil ste vtedy ešte nemali) a ráno ste síce nevideli na oči, ale aspoň ste vedeli, čo majú dvojčatá Weasleyovie za lubom… a ak ste sa potom rovnako rýchlo zamilovali do filmovej verzie kúzelníckeho sveta J. K. Rowlingovej… určite sa do filmových štúdií vydajte. Je to jedna z najvzrušujúcejších vecí, ktoré zažijete.
PS: Ak vám môžem poradiť jednu vec: v štúdiách sa nehanbite, či už máte jedenásť rokov alebo tridsať! Nájdite svoje vnútorné dieťa a všetko, čo sa dá, si na vlastnej koži vyskúšajte. Ste tu len raz a fakt to stojí za to! A určite si vezmite dobrý foťák, pretože v štúdiách môžete fotiť, koľko sa vám zachce (s výnimkou zopár vyhradených častí prehalidky, ale tých je veľmi málo).
___
Čo ďalšie spojené so svetom Harryho Pottera sa dá v Londýne zažiť? Na tematickej pešej prehliadke (vrelo odporúčam tú od spoločnosti Strawberry Walking Tours - v logu majú jahodový dáždnik) som sa dozvedela, že existuje jedno čarovné, málo známe miesto, ktoré žiaden pravý fanúšik Harryho Pottera nemôže vynechať! Dá sa navyše navštíviť zdarma a bez predchodzej rezervácie.
Ide o grafické štúdio MinaLima, ktoré stojí za všetkými tými úžasnými a premyslenými vizuálmi z filmov. Ich grafici navrhovali všetko: od do posledného detailu vyšperkovaných máp s rodokmeňmi po obálky magických učebníc. Záškodnícku mapu. Etikety drobunkých fľaštičiek s elixírmi. Plagáty s hľadanými smrťožrútmi. Vrešťadlo pani Weasleyovej. Bláznivý časopis Sršeň, ktorý by ste našli pod pazuchou Luny Lowegoodovej. Alebo titulné stránky Denného proroka.
Všetku ich prácu môžete vidieť na vlastné oči a zblízka v galérii House of MinaLima v londýnskom Soho. Galéria je vždy trošku inak vyzdobená podľa sezóny, napríklad my sme ju videli vianočne načančanú. Navyše je tu úžasný obchodík so suvernírmi, kde zoženiete zošity v štýle Harryho Pottera, rôzne vydania kníh, pohľadnice či baliaci papier s rodokmeňom rodu Blackových.
Štúdio je pomenované po dvoch zakladateľoch, ktorí majú vyložene potterovské mená: Miraphora Mina and Eduardo Lima. Okrem Harryho Pottera ilustrovali mnoho krásnych vydaní knižiek (napríklad Peter Pan alebo Alica v ríši divov) a navrhovali rekvizity filmov Fantastické zvery a ich výskyt, Sweeney Todd a Zlatý kompas.
Keď sa najbližšie ocitnete v Londýne, 100% sa tu zastavte. Srdce vám zaplesá. Štúdio je síce malinké, ale môžete tu skúmať každučký exponát, nikto vás nebude rušiť a môžete si aj fotiť. Galéria sa nachádza v podzemí obchodu a jej podlaha je urobená v štýle záškodníckej mapy, takže máte hneď pocit, akoby ste rovnými nohami hupsli do čarodejníckeho sveta Harryho Pottera.
.png)
.png)
_Original.jpg)
