Zo života v Anglicku: Prvý Halloween

Je to ako s pavúkmi, Ellie. Oni sa ťa boja viac ako ty ich! Koniec koncov, veď sú to len malé decká. Tak sa vzchop a daj im cukrík. 

Rozhodli sme sa, že v Anglicku "oslávime" náš prvý Halloween. Takže práve celá vystresovaná prešľapujem za dverami, cez ramená mám prehodený čarodejnícky plášť a žlto-čierny biflomorský šál, v jednej ruke držím prútik a pod pazuchou druhej zas misu plnú sladkostí. A mám bobky. Z malých detí. 

Keď sa ozve prvé zaklopanie (slabučké, lebo na klopadlo detské rúčky nedočiahnu), rozbúši sa mi srdce. Mám trému, lebo vôbec netuším, čo sa takým anglickým strašidlám hovorí! 

Risknem to a po prvom otvorení dverí improvizujem: “Happy Halloween!”

Ukáže sa to ako dobrý ťah. Deti majú samozrejme oveľa väčšiu trému ako ja, väčšinou iba bleskurýchlo prestrčia paprčky cez dvere a nahrabú si sladkosti do vedierok. 

To je prvé ponaučenie, ktoré ako halloweenska novicka získavam: mala by som každé dieťa upozorniť, aby si bralo len jednu sladkosť. Prvé dve skupinky sa totiž na moju misu vrhajú ako Vikingovia na anglosaský kostol a čoskoro musím poprosiť Romčíka, aby skočil do večierky dokúpiť sladkosti. 

Po pár kolách už som ako profík. Zaklopanie, detský chichot, otváram dvere a tvárim sa akože vydesene, akí sú strašidelní. Občas ich poprosím, aby ma postrašili a za to dostanú extra nádielku. Chodia v tlupách v sprievode rodičov, ktorí čakajú na ceste a v tme rozoznávam iba ich obrysy. Vždy na seba zamávame: “Hello!”, ale netuším, či sú to naši susedia alebo ľudia, ktorých vôbec nepoznám. 

Na Facebooku sme sa so susedmi dohodli, že ten, kto súhlasí, aby k nemu deti chodili “trick or treating” (na neplechu alebo po odmenu), vystaví si pred domom tradičnú vydlabanú tekvicu: Jack-o-lantern. Tú našu sme vyrezávali pred pár dňami, malý mal ohromnú zábavú z toho, aké bolo všetko lepkavé a oranžové. 

Kostýmy detí odrážajú kreativitu rodičov - niektoré sú ušité ručne, iné pravdepodobne kúpené či požičané v obchode. Pred dverami Chalúpky sa nám striedajú superhrdinovia, upíri, mačičky, smrtky a smrťovia, jedna adamsovská Wednesday (ktorej mamka mi pyšne oznámi: “She's a Wednesday on a Tuesday”) a susedovie chlapček prezlečený za roztomilého motýlika: 

“I'm a BUFFLEFLY!” prezradí mi pyšne a ukradne si čokoládové oko. 

Ku všetkému tomu strašeniu si púšťame pesničky a je nám veselo. Je u nás kamarátka Lucka, ktorá nám bude strážiť dom a psa, pretože od zajtra budeme skoro mesiac na Slovensku, a Tomo, Romčíkov kamoš, ktorý žije na Islande a urobil si výlet do Londýna. 

Tomo je super, vždy s ním výborne pokecáme, ale je tu len na skok a onedlho sa s Romčíkom odoberajú na pivo. Stihne nám rýchlo predať darčeky (sviečku, ktorá vonia ako Island a fajnú zimnú čiapku pre malého) a už sa lúčime. 

Keď mi definitívne dôjdu sladkosti, idem v papučiach von sfúknuť sviečku a schovať tekvicu. Párkrát sa potom ešte ozve klopanie, ale radšej už neotvárame. Chystá ma kúpanie, uspávanie a potom rozhovor s Luckou pri pohári vínka. 

Som rada, že som zas vystúpila z komfortnej zóny a vyskúšala niečo nové. Myslím, že náš prvý Halloween sa celkom podaril, takže môžem smelo prehlásiť: Neplecha ukončená!