Zo života v Anglicku: Svätá hernička

Keby ste mi povedali, že budem v Anglicku pravidelne chodiť dvakrát do týždňa do kostola, pravdepodobne by som na vás pozerala ako na zjavenie. 

Ja a kostoly, to platí jedine pokiaľ ide o architektonicky či historicky zaujímavú stavbu, alebo ak je v nich napríklad netradičná kaviareň. Nemyslím to vôbec v zlom: keďže nie som veriaca, jednoducho ich často nenavštevujem. 

Ale teraz som v jednom z nich ako doma. Predstavte si toto: 

Gotické oblúky, oltár, starobylé vitráže, kazateľnica. A vedľa toho trampolína, preliezky, detská kuchynka, domček pre bábiky, päť hračkárskych kočiarikov, penová podložka a koberec, na ktorom sa povaľujú desiatky autíčok. Celý kostol doslova bzučí hlasným detským smiechom a výskaním. Popod nohy sa mi motajú detičky s hasičskými helmami či v princeznovských kostýmoch navlečených cez legíny. Sem-tam sa mi na podrážku nalepí plastelína. Spievajú sa detské pesničky a čítajú knižky. 

Vídam tu deti oblečené v značkovom oblečení aj obnosených veciach zo sekáča. Vítaní sú všetci bez ohľadu na vieru či farbu pleti. Mimochodom: bábiky tu nemajú len jednu farbu pleti 🙂.

Je tu celé parkovisko umelých autíčok, do ktorých si deti môžu sadnúť a “šoférovať” ich nohami ako Flintstonovci. Sem-tam sa niektoré z bábätiek (aj tých je tu plno a majú na boku vyhradenú sekciu na plazenie a batolenie) pokaká, ale smrad sa rýchlo vytratí, keď sa dotyčná maminka alebo tatino odoberie k prebaľovaciemu pultu. 

Začali sme sem s malým chodiť, keď sme sa prisťahovali a jeden sused mi na ihrisku náhodou prezradil, že miestny kostol organizuje v pondelky a stredy detskú skupinku. Čakala som všetko, ale určite nie CELÝ kostol premenený na herňu, takže už prvá návšteva ma nadchla, rovnako ako malého. Začínať život v zahraničí dokáže byť niekedy osamelé a čas strávený v tejto “svätej herničke” nám obom vždy dobre padne. Taká slepačia polievka pre dušu. 

O chod herničky sa spolu s farárkou starajú dobrovoľníci (vekovo sú to všetko dôchodcovia), ktorí sa vždy radi dajú do reči. Sú podľa mňa sami radi za spoločnosť a užitočné poslanie. Deti sa perfektne vyhrajú a pre dospelých je vždy pripravená káva a čaj - s mliekom alebo bez mlieka. A keďže sme v Anglicku, samozrejme nesmú chýbať sušienky. Za symbolické tri libry na dieťa, ktoré sa platia pri vstupe, je to viac než dosť!

Myslím, že je veľmi pekné, keď sa miestny kostol takto využíva pre účely celej komunity. V Anglicku je časté, že (anglikánska) cirkev organizuje rôzne charitatívne podujatia a bazáry, krúžky, stretnutia pre osamelých či výdajňu jedla pre chudobných. 

Podobnú funkciu majú samozrejme aj kostoly u nás na Slovensku, ale ja osobne som teda nevidela, že by sa celý kostol využíval napríklad ako detská herničkka (ak o nejakom viete, podeľte sa so mnou prosím o inšpiratívny príklad)... 

Dobro má veľa podôb a kostol plný hrajúcich sa detí VŠETKÝCH vyznaní, odtieňov pleti a sociálnych či rôznorodých rodinných zázemí je podľa mňa neskutočne užitočný štart pre moje dieťa. 

Takže chodíme do kostola. Každý týždeň poctivo!